Nemci sú vydesení z Rusov. Na orbite sa schyľuje k nevídanej konfrontácii a zatiaľ víťazí Kremeľ
Vesmír sa mení na strategické bojisko budúcnosti.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius bije na poplach! Podľa neho ruské, ale aj čínske družice sledujú satelity využívané Bundeswehrom a NATO. Podľa neho ide o jasný dôkaz, že Moskva a Peking už neskrývane posilňujú svoje pozície na obežnej dráhe. Vesmír sa tak až nebezpečne stáva ďalšou frontovou líniou geopolitického súperenia. Na tému upozornil portál ArsTechnica.
Na konferencii venovanej vesmírnemu priemyslu minister otvorene vyhlásil, že Nemecko musí prehodnotiť doterajší postoj a zvážiť aj útočné kapacity vo vesmíre.
Doteraz sa spoliehalo prevažne na obranné opatrenia a podporu partnerov v NATO či EÚ. Pistorius však zdôraznil, že satelitné spojenia a prieskumné družice sú kľúčovým cieľom pre každého protivníka.
„Ak niekto vyradí naše siete, dokáže ochromiť fungovanie celého štátu,“ varoval. Pričom je to tvrdé, ale aj pomerne realistické konštatovanie.
Zbrojenie beží na plné obrátky
Berlín plánuje do roku 2030 investovať približne 35 miliárd eur do vesmírnej bezpečnosti. Peniaze majú ísť na nové satelity, infraštruktúru na zemi, kybernetickú obranu, ale aj radarové systémy určené na sledovanie objektov na orbite. Pre Nemecko, ktoré sa ešte nedávno spoliehalo na údaje amerických a francúzskych spojencov, je to nečakaný obrat. Krajina sa tak chce stať nielen spotrebiteľom, ale už aj dodávateľom bezpečnostných riešení. Inými slovami, Nemci už nechcú byť len „pasažiermi“.
Pistorius pripomenul, že Nemecko sa hlási k európskym projektom, akým je aj konštelácia IRIS² s takmer 300 satelitmi. Zároveň však zdôrazňuje aj potrebu národných projektov. Nemecko teda, tak už nechce byť plne odkázané na kolektívne projekty, ale ani na americký Starlink. Pre pripomenutie, aj naša krajina sa vo veľkom spolieha na spojencov.
Neprehliadni
Nemci chcú započať vývoj aj nosných rakiet. Európa už síce má nové rakety Ariane 6, no ich opätovná použiteľnosť výrazne zaostáva za SpaceX. To v skratke znamená vyššie náklady, ale aj nižšiu flexibilitu. Pistorius preto požaduje aj nemecké riešenia v oblasti raketových kapacít. Laicky povedané, chcú mať vstup na orbitu aj sami pre seba.
Diskusia o „útočných schopnostiach“ nepriateľov vyvoláva otázky aj v rámci NATO. Spojené štáty tlačia na aktívny prístup, kým mnohé európske štáty boli doteraz opatrnejšie. Rozpráva sa aj o medzinárodnom práve. Zmluva o vesmíre z roku 1967 síce zakazuje jadrové zbrane na orbite, no ponecháva otvorené dvere pre iné vojenské systémy. To znamená, že vzniká právna šedá zóna, ktorú dnes využívajú všetky veľmoci. Hlavne, že si to aj navzájom vyčítajú.
Budú sa odohrávať budúce konflikty na orbite?
Najväčšiu pozornosť však vzbudzuje ruská aktivita. Satelity Olymp, známe aj pod označením Lúč, sa pravidelne pohybujú v blízkosti západných družíc. Analytici tvrdia, že pravdepodobne odpočúvajú prenášané dáta, alebo skúšajú rušenie elektoniky. Jeden z nich sa totiž vlani priblížil k satelitu Intelsat 10-02 na vzdialenosť iba jedného kilometra. V tomto prostredí je to extrémne rizikové manévrovanie. To či ide o náhodu, alebo súčasť systematickej špionáže, je zatiaľ vo „hviezdach“.
Na rozdiel od zeme či mora, vo vesmíre neexistujú hranice, ani kontinenty. Pistorius zdôrazňuje, že potenciálne budúce konflikty sa prenesú aj na orbitu. Pričom Európa na to musí byť pripravená. Vlastné satelitné kapacity, štartovacie systémy a schopnosť reagovať budú rozhodovať o sile štátov v najbližšej dobe. Vesmír sa stáva novým bojiskom. Nemecko však už nechce byť v úzadí, len čo zvyšok Európy?
