Neandertálci možno poznali praveké antibiotikum. Lepkavú hmotu z brezy zrejme nepoužívali len na zbrane, ale aj na rany
Brezový decht, ktorý neandertálci používali ako lepidlo na nástroje, dokáže brzdiť baktérie spôsobujúce infekcie rán. Vedci naznačujú, že mohol slúžiť aj na ich ošetrovanie.
Neandertálcov si mnohí stále predstavujú ako hrubých lovcov, ktorí sotva vedeli opracovať kameň. Tento obraz sa ale už dlhšie rozpadá na kusy. Nová štúdia teraz naznačuje, že mohli byť oveľa praktickejší a vynaliezavejší, než sa kedysi tvrdilo. Materiál, ktorý používali ako lepidlo na nástroje, im totiž mohol zároveň pomáhať aj pri ošetrovaní rán, hovoria vedci z University of Cologne.
Reč je konkrétne o brezovom dechte, tmavej lepkavej hmote získanej z brezovej kôry. Archeológovia ho na neandertálskych lokalitách nachádzajú už dlho a doteraz sa najčastejšie spájal s výrobou nástrojov. Fungoval ako prírodné lepidlo, ktorým vedeli spojiť kamennú časť nástroja s drevom alebo iným materiálom. Najnovší výskum ale ukazuje, že tým sa jeho príbeh zrejme nekončil.
Vedci zistili, že brezový decht brzdí baktérie, ktoré spôsobujú infekcie rán
Výskumný tím vedený Tjaarkom Siemssenom pripravil brezový decht z modernej brezovej kôry. Pri jeho výrobe siahli po postupoch, ktoré boli dostupné neandertálcom, vrátane kondenzácie dechtu na kamennom povrchu a destilácie v hlinenej jame. Štúdia vyšla 18. marca 2026 v časopise PLOS One.
Následne vedci vystavili vzorky dechtu baktériám a sledovali, čo sa stane. Ukázalo sa, že všetky testované vzorky dokázali brzdiť rast baktérií rodu Staphylococcus, teda baktérií známych tým, že môžu spôsobovať infekcie rán. V samotnej štúdii testovali aj Escherichia coli, no hlavný účinok sa ukázal práve pri stafylokokoch.
Samozrejme, to ale ešte automaticky neznamená, že neandertálci si brezovým dechtom liečili rany. Ukázalo sa ale, že látka, ktorú poznali a vyrábali, mala antibakteriálne účinky.
Neprehliadni
To mení pohľad na to, na čo všetko ju mohli používať. Brezový decht totiž nevzniká náhodou. Treba ho vedieť vyrobiť, a to už naznačuje, že presne vedeli, čo robia. Vedci zároveň pripomínajú, že brezový decht sa na liečbu rán používal aj oveľa neskôr. Poznali ho napríklad niektoré pôvodné komunity v severnej Európe či Kanade. Ide pritom o ten istý materiál, len v inom čase a prostredí.
Ak má niečo takýto účinok a ľudia sa k tomu opakovane vracajú, zvyčajne to nebýva náhoda. Aj preto vedci nevylučujú, že brezový decht mohol mať širšie využitie už v praveku, nielen pri výrobe nástrojov, ale aj pri starostlivosti o zranenia.
„Zistili sme, že brezový decht vyrábaný neandertálcami a ranými ľuďmi mal antibakteriálne vlastnosti. To naznačuje, že mohol zohrávať úlohu pri zvládaní infekcií počas posledných ľadových dôb,“ uvádzajú autori štúdie.
Do popredia sa tak dostáva aj myšlienka, že neandertálci nemuseli byť len zruční lovci, ale dokázali pracovať aj s prírodnými látkami spôsobom, ktorý mal reálny dopad na ich prežitie.
Možno tak neandertálci neboli až takí primitívni, ako sme si dlho mysleli. Skôr sme ich len podcenili.
