Najznámejší blokovač reklám môže byť nezákonný. Nemecký súd otvoril Pandorinu skrinku
Nemecký súd otvoril novú kapitolu v boji o blokovanie reklám. Verdikt môže rozhodnúť o budúcnosti Adblock Plus aj ďalších rozšírení, ktoré menia spôsob zobrazovania webu.
Diskusia o tom, či majú blokovače reklám na webe „právo na existenciu“, sa v Nemecku dostáva do novej fázy. Spolkový najvyšší súd (BGH) totiž nedávno zrušil rozhodnutie nižšej inštancie a vrátil kauzu na opätovné prejednanie.
Tento krok okamžite vyvolal obavy technologických firiem aj samotných používateľov, pretože budúci verdikt môže mať dopad na fungovanie celej internetovej ekosféry. Na tému upozornil portál BleepingComputer.
Najväčší mediálny dom v krajine, Axel Springer, sa už niekoľko rokov snaží právnou cestou zastaviť šírenie doplnku Adblock Plus, jedného z najznámejších nástrojov na blokovanie reklám. Vydavateľ tvrdí, že takýto softvér nielenže podkopáva jeho príjmy, ale dokonca zasahuje do autorských práv. Podľa argumentácie Springer-a adblock upravuje zdrojový kód stránok priamo v prehliadači a tým neoprávnene mení chránené dielo.
Prvýkrát dostal prípad na stôl súdu v Hamburgu, ktorý žalobu zamietol. Najvyššia súdna inštancia však rozhodnutie zvrátila a donútila nižší súd k tomu, že problematiku je potrebné preskúmať detailnejšie. Pre Springer je to vo svojej podstate víťazstvo. Pre vyznávačov reklamných blokátorov ide naopak o hrôzu. Predsa len, vďaka nim je web čistejší a prehľadnejší.

Je ohrozené blokovanie reklám?
Takýto vývoj sleduje veľmi pozorne aj Mozilla, tvorca webového prehliadača Firefox. Ich právnik Daniel Nazer upozorňuje, že nejde iba o reklamy. Ak by súdy uznali, že modifikácia HTML či CSS je zásahom do programu chráneného autorským právom, v ohrození by sa ocitli aj bežné rozšírenia.
Neprehliadni
Hovoríme o doplnkoch, ktoré pomáhajú lepšie čítať text slabozrakým, pridávajú tmavý režim alebo zvyšujú ochranu súkromia pri surfovaní
„Používatelia majú legitímny dôvod chcieť iné zobrazenie webu, než aké im ponúkne vydavateľ,“ vysvetľuje Nazer.
Ak by sa zákaz adblockov stal realitou, mohol by sa dotknúť celého ekosystému doplnkov, ktorý robí moderné prehliadače flexibilnými.
Za útokmi na adblocky stoja predovšetkým ekonomické záujmy vydavateľstiev. Podľa prieskumov využíva v Nemecku blokovače reklám vyše štvrtina populácie. Každý z týchto používateľov pritom znamená pre online médiá nižšie príjmy z inzercií. Pre tradičné vydavateľstvá, ktoré sú stále závislé od reklamy, je to zásadný problém. Keby nebola reklama taká otravná, nebola by ani potreba používať adblocky v takej miere, no nie?
Na druhej strane, používatelia upozorňujú, že reklama na internete sa stala čoraz agresívnejšou a v mnohých prípadoch aj nebezpečnou. Bannery sledujú správanie čitateľa, spomaľujú načítanie stránok a niekedy sú dokonca zdrojom malvéru. Pre časť používateľov preto adblock nie je len o pohodlí, ale aj nástroj bezpečnosti. Predsa len, idete si na web prečítať informácie, nie sledovať reklamu na každom kroku.

Arkan Perdana), Pixabay (WikimediaImages, Clker-Free-Vector-Images), Úprava: Vosveteit.sk
Na rozhodnutie súdu si ešte počkáme
Rozhodnutie najvyššieho súdu neznamená okamžitý zákaz, no naznačuje, že otázka legálnosti adblockov sa bude riešiť ešte nejaký čas. Ak súdy skutočne uznajú webový kód za počítačový program priamo chránený autorským právom, dopad bude masívny a katastrofálny. Vývojári rozšírení by museli zásadne meniť technické riešenia alebo sa pripraviť na právne spory.
Na výsledok budú čakať nielen vydavatelia, ale aj milióny bežných používateľov. Jednoducho povedané, rozhodnutie môže určiť, či zostane web prostredím, ktoré si používateľ môže podľa seba upraviť, alebo sa postupne premení na striktne kontrolované médium, kde má posledné slovo vždy vydavateľ. Čo je však otázne, či prípadne výsledku „chytia“ aj iné vydavateľstvá v EÚ, teda aj tie slovenské.