Na Antarktíde udrel mráz, aký Zem nezažila viac ako dekádu. Teplomery sa prepadli šialene nízko
Na antarktickej stanici Concordia namerali −84,1 °C, najnižšiu teplotu na Zemi od roku 2012. Vedci vysvetľujú, čo extrémny mráz spôsobilo.
Kým mnohé časti Európy a Severnej Ameriky tento júl bojovali s extrémnymi horúčavami, na opačnom konci planéty sa teplota prepadla hlboko pod −80 °C. Výskumná stanica Concordia vo vnútrozemí Antarktídy zaznamenala 18. júla −84,1 °C. Podľa portálu Live Science ide o najnižšiu teplotu nameranú na Zemi od roku 2012.
Nejde o nový svetový rekord. Surové dáta však ukazujú, že teplota klesla na −84,1 °C dvakrát v priebehu niekoľkých minút, o 6:25 a 6:34 miestneho času. Údaje poskytol Francúzsky polárny inštitút Paul-Émile Victor (IPEV), ktorý Concordiu prevádzkuje spolu s talianskym Národným antarktickým výskumným programom (PNRA).
Teplomer klesol pod −84 °C dvakrát za deväť minút
Concordia stojí vo výške približne 3 233 metrov na Antarktickej plošine, viac než 1 000 kilometrov od pobrežia. Počas zimy tam celé mesiace nevychádza slnko a teploty pravidelne padajú pod −80 °C. Chlad teda miestnych vedcov neprekvapuje. Hodnota pod −84 °C je však extrémna aj na pomery jednej z najdrsnejších výskumných staníc sveta.
Vedúci stanice za taliansky PNRA Gabriele Carugati pre Live Science uviedol, že takéto teploty sú „pozoruhodné a ukazujú, aké premenlivé počasie na Antarktíde stále môže byť“. Zároveň upozornil, že jeden mrazivý deň klímu nerobí. Krátkodobý výkyv na jedinom mieste nemení dlhodobý trend globálneho otepľovania.
Jasná obloha urýchlila únik tepla do vesmíru
Teplotu stiahla nadol kombinácia podmienok, ktoré sú pre vnútrozemie Antarktídy typické. Stanica leží vysoko nad morom, počas polárnej noci neprijíma žiadne slnečné žiarenie a vzduch je tam mimoriadne suchý a stabilný.
Neprehliadni
K tomu sa pridala jasná obloha. Bez mrakov, ktoré za normálnych okolností zachytia časť tepla vyžarovaného povrchom, energia voľne uniká do vesmíru. Ľadový povrch sa ďalej ochladzuje a s ním aj vzduch tesne nad zemou.
Ani −84,1 °C nestačilo na antarktický rekord
Najnižšia teplota nameraná priamo na Concordii bola ešte o niečo nižšia. V zime roku 2010 tam teplomer ukázal −84,7 °C, vyplýva z údajov Talianskeho antarktického meteo-klimatologického observatória.
Absolútny svetový rekord naďalej drží ruská stanica Vostok, vzdialená od Concordie približne 600 kilometrov. Dňa 21. júla 1983 tam namerali −89,2 °C. Túto hodnotu uznáva aj Svetová meteorologická organizácia (WMO) ako najnižšiu teplotu vzduchu priamo zaznamenanú meteorologickou stanicou.
Ešte nižšie čísla priniesli satelity. Štúdia z roku 2018 publikovaná v časopise Geophysical Research Letters našla vo východnej Antarktíde miesta, kde teplota povrchu snehu klesla približne na −98 °C.
Túto hodnotu však nemožno priamo porovnávať s rekordom Vostoku. Satelit meral povrch snehu, nie vzduch vo výške meteorologického teplomera. Vedci odhadli, že vzduch na týchto miestach mohol mať približne −94 ± 4 °C.
Antarktída dokáže v priebehu rokov ukázať oba extrémy
Extrémny chlad v strede kontinentu neznamená, že Antarktída globálnemu otepľovaniu odoláva. Jednotlivé časti kontinentu sa menia rozdielnym tempom. Najvýraznejšie otepľovanie vedci sledujú na Antarktickom polostrove a v západnej Antarktíde, kde ustupujú ľadovce a oslabujú ľadové šelfy.
Štúdia publikovaná vo februári 2026 v časopise Frontiers in Environmental Science upozornila, že ďalší vývoj Antarktického polostrova bude výrazne závisieť od množstva emisií v nasledujúcich desaťročiach. Pri vysokých emisiách môže pokračovať úbytok morského ľadu, rozpad ľadových šelfov aj strata prostredia, od ktorého závisia tučniaky a ďalšie živočíchy.
Concordia síce stojí na Východoantarktickom ľadovom štíte, ktorý je stabilnejší než ľadový štít na západe kontinentu, no ani táto oblasť nie je ušetrená extrémnych výkyvov.
Ukázal to marec 2022. Teplota na Concordii vtedy vystúpila až na −9,4 °C, čím približne o 18 °C prekonala dovtedajšie marcové maximum. Na väčšine sveta by stále išlo o silný mráz. Uprostred antarktickej plošiny však takáto hodnota pôsobila ako teplotný šok.
Výskum publikovaný v roku 2026 v časopise Communications Earth & Environment ukázal, že globálne otepľovanie túto udalosť ešte zosilnilo. V oblasti Dome C, kde stojí Concordia, boli maximálne teploty v súčasnej klíme v priemere o 5,4 ± 0,2 °C vyššie, než by boli v predindustriálnych podmienkach.
Rozdiel medzi −84,1 °C a −9,4 °C pritom ukazuje, aké prudké výkyvy dokáže vnútrozemie Antarktídy vytvoriť. Otázkou už nie je, či sa budú opakovať, ale aké extrémy namerajú vedci nabudúce.
