Musk už začipoval prvých ľudí. Altman, šéf OpenAI, rovnako chystá čip, ktorý spojí mozog so strojom
Sam Altman a Elon Musk sa púšťajú do nového súboja o technológiu, ktorá dokáže prepojiť ľudskú myseľ so strojom. Rivalita v oblasti brain–computer interface môže zmeniť budúcnosť komunikácie aj hranice súkromia.
Na technologickej scéne sa rysuje ďalšie bojisko medzi dvoma podnikateľskými velikánmi, Samom Altmanom a Elonom Muskom. Kým v posledných rokoch sa ich súperenie odohrávalo najmä v oblasti umelej inteligencie, dnes sa pozornosť oboch presúva k technológii, ktorá môže doslova prepojiť človeka so strojom. Ide o technológiu brain–computer interface (BCI). Na tému upozornil server Interesting Engineering.
BCI je rozhranie, ktoré umožňuje mozgu komunikovať priamo s počítačmi, alebo inými zariadeniami. Potenciál tejto technológie je obrovský. Začínajúc od pomoci pacientom s neurologickými ochoreniami, cez ovládanie elektroniky myšlienkami, až po budúcnosť, kde sa ľudská myseľ a stroj stanú jedným celkom. Technológia však vyvoláva aj vážne otázky o bezpečnosti, súkromí a etike.
Podľa informácií Financial Times plánuje Altmanova OpenAI významne investovať do mladého start-upu, Merge Labs. Táto spoločnosť si stanovila pomerne ambiciózny cieľ. Tým je „spojenie ľudí a strojov pomocou AI“. V súčasnosti hľadá investície vo výške 250 miliónov dolárov, pričom jej hodnota sa odhaduje na 850 miliónov. Významná časť peňazí by mala pochádzať práve od OpenAI.
Musk a Altman kedysi zakladali OpenAI
Zo zákulisných informácií má vyplývať, že Altman na projekte nefiguruje iba ako investor. Nakoľko môže byť jeho spoluzakladateľom spolu s Alexom Blaniom, šéfom kryptoprojektu Worldcoin. Riaditeľ OpenAI, pritom už pred ôsmimi rokmi verejne uvažoval o zlúčení ľudskej a umelej inteligencie a odhadoval, že realitou by sa to mohlo stať práve okolo roku 2025. To sa doteraz nestalo.
Elon Musk so svojím Neuralinkom patrí medzi priekopníkov v BCI technológii. Od založenia v roku 2016 sa firme podarilo prepracovať až k úspešným ľudským implantáciám. Jedným z najznámejších prípadov je pacient Bradford G. Smith trpiaci ALS, ktorý dokáže pomocou čipu ovládať kurzor počítača, upravovať videá a komentovať ich syntetickým hlasom. To všetko len pomocou mysle.
Neprehliadni
Musk má jasný plán: do roku 2031 chce ročne implantovať čipy až 20 000 ľuďom. Ak sa mu podarí naplniť tieto ambiciózne čísla, mohlo by to firme vygenerovať viac než miliardu dolárov ročne.
Dnes sú to rivali na život a na smrť
Merge Labs ale nebude súperiť s Neuralinkom osamote. Startupy ako Paradromics, Precision Neuroscience a Synchron sa tiež snažia posunúť hranice neurotechnológií. Paradromics už dokončil svoj prvý ľudský BCI implantát a pripravuje klinické testy zamerané na ľudí s ťažkými pohybovými poruchami.
Súboj Muska a Altmana nie je len obchodným stretom. Títo dvaja lídri kedysi stáli na „spoločnej palube“, keďže spolu-zakladali OpenAI. Ich cesty sa, ale v roku 2018 rozišli a Musk následne spustil vlastný projekt xAI. Teraz sa ich rivalita presúva z AI laboratórií do oblasti, ktorá môže ovplyvniť fungovanie ľudskej mysle.
Ak tento konkurenčný zápas urýchli vývoj BCI, prvé praktické nasadenie by sme mohli vidieť oveľa skôr, než sa myslelo. Otázkou zostáva, či táto technológia prinesie viac úžitku alebo rizík. Nemej zaujímavé bude, kto sa nakoniec stane lídrom v tejto oblasti technológií. Čo ak nakoniec príde „na dvor tretí kohút“?
