Musk hovorí, aby si nešetril na dôchodok, bude to zbytočné: Snaží sa nás nahnať do tejto budúcnosti?
Elon Musk verí, že do desiatich rokov vďaka robotom a AI bude všetko stáť len pár centov. Odborníci varujú, že takéto myslenie nás môže dostať do pasce.
Elon Musk opäť rozvíril debatu o budúcnosti peňazí. Tentoraz nezaujal raketami ani umelou inteligenciou, ale výrokom, ktorý ide priamo proti jednej z najzakorenejších rád moderného sveta, šetri si na dôchodok. Podľa Muska to v horizonte desiatich až dvadsiatich rokov stratí význam. Nie preto, že by ľudia zleniveli, ale preto, že technológia údajne zmení samotné základy ekonomiky, informuje portál Fast Company.
V podcaste Moonshots with Peter Diamandis Musk tvrdil, že rýchly nástup umelej inteligencie, robotiky a lacnej energie vytvorí stav, v ktorom prestane existovať nedostatok. Produkcia tovarov prudko zlacnie a základné potreby sa stanú dostupné takmer každému.
„Netreba si robiť starosti s odkladaním peňazí na dôchodok o desať či dvadsať rokov. Nebude to dôležité,“ povedal Musk bez okolkov.
Jeho vízia stojí na predpoklade masívnej deflácie. Ak stroje zvládnu výrobu lepšie než ľudia, ceny potravín, služieb či elektroniky môžu klesnúť na minimum. V takom svete by si si podľa Muska nemusel vytvárať finančný vankúš na starobu, pretože život by sa stal lacným a pohodlným.
Muskova idea má niekoľko problémov
Tu však vzniká prvý zásadný problém. Deflácia sa netýka všetkého rovnako. Aj keby rožok alebo iPhone stáli centy, vzácne statky nezdražejú menej, ale viac. Pôda, byty v dobrých lokalitách, akcie firiem, ktoré vlastnia infraštruktúru umelej inteligencie, ostanú obmedzené. Ich hodnota môže v takomto svete vystreliť ešte vyššie než dnes. Ak prestaneš šetriť, možno si kúpiš lacné jedlo vyrobené robotom, ale k vlastnému bytu alebo pozemku sa nikdy nedostaneš. Tie budú patriť tým, ktorí nečakali na defláciu, ale akumulovali aktíva.
Musk hovorí o peniazoch, no vynecháva ich psychologickú funkciu. Dôchodkové sporenie nie je len otázkou prežitia v starobe. Je to forma uloženej autonómie. Peniaze v dnešnom systéme predstavujú možnosť rozhodovať sa nezávisle. Ak sa úplne spoľahneš na „univerzálny vysoký príjem“, stávaš sa závislým od systému, ktorý ho vypláca. Štátu, korporácií alebo algoritmov. Ak sa v budúcnosti označíš ako neefektívny, neprispôsobivý alebo jednoducho nepotrebný, príjem môže zmiznúť. Bez úspor nemáš kam ustúpiť.
Neprehliadni
„Nebude existovať nedostatok tovarov a služieb,“ tvrdí Musk a dodáva, že vzdelanie aj služby budú dostupné pre každého. Táto predstava však predpokladá dokonalú distribúciu moci a zdrojov. História ukazuje presný opak. Technológia síce zvyšuje produktivitu, no bohatstvo sa často koncentruje. Kto vlastní systémy, vlastní budúcnosť. A kto vlastní budúcnosť, určuje pravidlá.
Dôležité je tiež pochopiť, že Musk nemá neutrálne postavenie pozorovateľa. Jeho firmy žijú z kapitálu, investícií a viery v technologický pokrok. Tesla, SpaceX či xAI potrebujú, aby ľudia míňali, investovali a riskovali dnes. Ak by sa spoločnosť masovo rozhodla šetriť, spomaliť spotrebu a správať sa extrémne opatrne, technologický rozvoj by sa spomalil pre nedostatok kapitálu. Musk preto prirodzene potrebuje optimistických konzumentov, nie defenzívnych sporiteľov.
„Nebude existovať nedostatok tovarov a služieb… budeš sa môcť zadarmo naučiť čokoľvek o čomkoľvek,“ hovorí Musk.
Cyberpunková dystópia
Znie to lákavo. Podobné vízie však už ľudstvo počulo. V 60. rokoch minulého storočia futuristi predpovedali, že v roku 2000 budeme pracovať desať hodín týždenne, pretože stroje urobia všetko za nás. Stroje naozaj urobili viac, ale pracovný čas sa neskrátil. Len sa zvýšil štandard, očakávania a zložitosť systému. Technológia potreby neodstránila, len ich posunula na vyššiu úroveň.
Muskova predpoveď môže naraziť na rovnaký paradox. Ľudské túžby nemajú strop. Každé riešenie vytvorí nové nároky. V takom svete sa otázka dôchodku nemení na technický detail, ale na spor o moc, vlastníctvo a slobodu rozhodovania.
Muskova vízia môže byť inšpiratívna, no zatiaľ ostáva predpokladom. Budúcnosť môže byť lacnejšia, ale nemusí byť spravodlivejšia. A práve v tomto napätí sa skrýva dôvod, prečo otázka sporenia nezmizne len preto, že to povedal jeden z najvplyvnejších mužov planéty.
