Misia Artemis II prepísala históriu: Takto ďaleko od Zeme sa ľudia ešte nikdy nedostali. NASA odštartovala novú éru letov k Mesiacu
Artemis II prepísala históriu. Posádka Orionu sa dostala ďalej od Zeme než ktokoľvek pred ňou, preletela popri Mesiaci, zažila výpadok spojenia aj pohľad na Zem spoza mesačného horizontu.
Spojené štáty americké zatiaľ udávajú tempo vo vesmíre, hoci im Čína postupne čoraz výraznejšie dýcha na krk. Momentálne však svet sleduje štvoricu astronautov, ktorí sa na palube lode Orion vydali na historický oblet Mesiaca.
Výnimočných momentov priniesla táto misia hneď niekoľko. Ide o prvý pilotovaný oblet Mesiaca v rámci programu Artemis a zároveň o prvý takýto let NASA po viac ako 50 rokoch. Lenže pre NASA nejde len o symbolické gesto. Misia Artemis II je prvou pilotovanou výpravou celého programu Artemis a zároveň kľúčovým testom systémov, ktoré majú v budúcnosti dopraviť ľudí späť na povrch Mesiaca. Agentúra počas nej overuje technológie, postupy aj schopnosť posádky fungovať v hlbokom vesmíre počas viacdňového letu.
Posádka sa dostala až do vzdialenosti 406 771 kilometrov od Zeme, čím prekonala rekord misie Apollo 13 z roku 1970. To znamená, že astronauti sa dostali ďalej než ktorýkoľvek človek pred nimi. Orion tak letel ďaleko za priemernú vzdialenosť Mesiaca od Zeme a zároveň prepísal historické tabuľky pilotovaných letov.
Misia Artemis II je vo svojej podstate prelomová
Nemenej zaujímavý bol aj moment, keď sa Orion dostal do najbližšieho bodu pri Mesiaci, približne 6 545 kilometrov nad jeho povrchom. V tom čase letel rýchlosťou asi 97 950 kilometrov za hodinu voči Zemi, no voči Mesiacu už len približne 5 052 kilometrov za hodinu.
Neprehliadni
Keď loď zmizla za mesačným diskom, nastal plánovaný výpadok komunikácie. Približne 40 minút nebolo možné nadviazať spojenie s posádkou, pretože Mesiac úplne zablokoval rádiový signál zo siete NASA Deep Space Network. Takéto výpadky sú pri podobných letoch normálne a NASA s nimi rátala aj tentoraz.
Astronauti sa pritom rozhodne nestíhajú nudiť a počas misie plnia celý rad úloh. Počas približne sedemhodinového preletu pri Mesiaci mali okná Orionu nasmerované na jeho povrch. Práve v tomto období bola loď dostatočne blízko na to, aby posádka mohla detailne sledovať mesačné útvary a opisovať vedcom, čo presne vidí.
Medzi hlavné ciele patrili aj oblasti Orientale a Hertzsprung. Prvá z nich je obrovská impaktná panva s priemerom takmer 966 kilometrov, ktorá vznikla pred približne 3,8 miliardy rokov po zrážke veľkého telesa s povrchom Mesiaca. Hertzsprung je zase staršia a oveľa viac poznačená ďalšími impaktmi, čo z nej robí veľmi zaujímavý objekt na porovnanie toho, ako sa mesačný povrch mení počas geologických období. NASA zdôrazňuje, že takéto pozorovania pomáhajú lepšie pochopiť vývoj mesačnej geológie.
Astronauti sa postupne musia pripravovať na pristátie
Astronauti si navyše všimli aj dva menšie krátery, ktoré neoficiálne pomenovali. Jeden navrhli nazvať Integrity podľa svojej lode, druhý Carroll na počesť zosnulej manželky Reida Wisemana. Tieto návrhy majú byť po skončení letu odovzdané Medzinárodnej astronomickej únii, ktorá rozhoduje o oficiálnych názvoch útvarov na vesmírnych telesách.
Nemenej zaujímavým momentom bolo aj krátke zatmenie Slnka. To nastalo vo chvíli, keď sa Mesiac, Orion a Slnko dostali takmer do jednej línie. Posádka tak mohla sledovať, ako slnečný disk mizne za potemneným okrajom Mesiaca. NASA chcela tento moment využiť aj na pozorovanie slnečnej koróny a prípadných zábleskov po dopadoch meteoroidov na povrch Mesiaca.
V tejto chvíli je už posádka Orionu na ceste späť k Zemi. Astronautov teraz čaká ešte jedna mimoriadne dôležitá fáza celej misie, bezpečný návrat a pristátie v Tichom oceáne. Podľa aktuálneho plánu má k nemu dôjsť 10. apríla, čím sa uzavrie misia, ktorá už teraz patrí medzi najdôležitejšie pilotované lety modernej éry kozmonautiky.
