Vysadil si liek pred rokmi? Tvoj črevný mikrobióm môže jeho stopu niesť dodnes
Niektoré lieky môžu meniť črevný mikrobióm ešte roky po vysadení. Vedci našli dlhodobé stopy po antibiotikách, antidepresívach aj liekoch na úzkosť.
Keď liek vysadíš, jeho účinná látka z tela skôr či neskôr zmizne. Črevá však môžu na jeho užívanie reagovať oveľa dlhšie. Výskumníci z Inštitútu genomiky Tartuskej univerzity našli rozdiely v črevnom mikrobióme aj u ľudí, ktorí danú liečbu ukončili pred niekoľkými rokmi. A antibiotikami sa zoznam nekončí.
Črevá si niektoré lieky „pamätali“ celé roky
Výskumníci z Tartuskej univerzity pracovali so vzorkami stolice a zdravotnými záznamami 2 509 účastníkov Estónskej biobanky. Pri každom účastníkovi tak poznali aktuálne užívané lieky aj históriu vyzdvihnutých receptov z predchádzajúcich rokov.
Zo 186 hodnotených liekov a liekových skupín bolo 167 spojených aspoň s jedným rozdielom v mikrobióme. Vedci sledovali jeho rozmanitosť, celkové zloženie aj zastúpenie konkrétnych baktérií. Pri 78 zo 186 skúmaných liekov našli možné dlhodobé efekty, ktoré zostávali viditeľné aj po skončení užívania.
Pri niektorých liekoch išlo o poriadne dlhú stopu. Rozdiely sa objavili aj u ľudí, ktorí makrolidové antibiotiká, niektoré penicilíny, benzodiazepíny alebo antidepresíva naposledy užili viac než tri roky pred odberom vzorky.
Ďalších 328 účastníkov poskytlo druhú vzorku stolice po mediáne 4,4 roka. Výskumníci tak mohli sledovať, čo sa dialo po začatí alebo vysadení konkrétnych liekov. Výsledky z druhého odberu sa pri viacerých liekoch zhodovali s tým, čo ukázala hlavná analýza, a podporili súvislosť medzi užívaním lieku a zmenami v mikrobióme. Táto časť výskumu však pracovala s menším počtom ľudí, takže jej výsledky treba brať s väčšou rezervou.
Neprehliadni
Niektoré lieky na úzkosť zasiahli mikrobióm podobne ako antibiotiká
Pri antibiotikách sa zásah do črevných baktérií dá čakať, veď práve na ne tieto lieky cielia. Oveľa zaujímavejšie dopadli lieky, ktoré sú určené na úplne iné problémy.
Štúdia publikovaná v časopise mSystems upozorňuje najmä na benzodiazepíny, teda lieky používané napríklad pri úzkostných stavoch. Ich súvislosť so zložením mikrobiómu bola porovnateľná so širokospektrálnymi antibiotikami a pri viacerých ukazovateľoch bol ich zásah dokonca širší než pri niektorých antibiotických skupinách.
Ani dva lieky z rovnakej skupiny pritom nemusia zanechať rovnakú stopu. Vedci porovnali napríklad diazepam a alprazolam. Oba patria medzi benzodiazepíny a používajú sa pri podobných problémoch, no alprazolam bol spojený so širšími rozdielmi v mikrobióme. Podobné rozdiely našli aj pri niektorých betablokátoroch či inhibítoroch protónovej pumpy.
Trvalejší odtlačok zanechali aj SSRI antidepresíva, teda selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, kombinované penicilíny a makrolidové antibiotiká. Pri týchto liekoch vedci zachytili dlhodobé stopy aj pri porovnaní vzoriek od tých istých ľudí s odstupom rokov.
Čím častejšie človek liek užíval, tým výraznejšiu stopu zanechal
Výskumníkov zaujímalo aj to, ako intenzívne ľudia konkrétne lieky v minulosti používali. Nešlo teda jednoducho o počet rôznych liekov, ktoré mal človek za sebou.
Pri jednotlivých skupinách sledovali počet vyzdvihnutých receptov počas predchádzajúcich piatich rokov. Pri betablokátoroch, benzodiazepínoch či glukokortikoidoch množstvo predchádzajúceho užívania vysvetľovalo rozdiely medzi mikrobiómami lepšie než samotná informácia, či človek liek užíval alebo nie.
Štúdia má v tomto bode jedno metodické obmedzenie. Zdravotné záznamy ukazujú, že si človek liek vyzdvihol v lekárni, no nie to, či ho aj skutočne užíval podľa predpisu. Autori preto počítali s tým, že vyzdvihnutý liek pacient aj užil.
Zaujímavé je aj porovnanie minulého a aktuálneho užívania. Lieky používané v predchádzajúcich piatich rokoch vysvetľovali približne 0,74 % rozdielov v zložení mikrobiómu medzi ľuďmi. Aktuálne užívanie vysvetľovalo približne 0,47 %. Ide síce o zlomky percent, mikrobióm však formujú desiatky vplyvov naraz – od stravy a veku až po genetiku, životný štýl či prekonané ochorenia.
Lieky užívané pred rokmi môžu skresliť dnešné výsledky
Črevný mikrobióm vedci skúmajú v súvislosti s metabolizmom, imunitou aj fungovaním nervového systému. Na Vosveteit.sk sme napríklad písali o výskume, podľa ktorého môže črevná mikrobiota súvisieť aj so zmenami nervových spojení v mozgu. Iné experimenty ukázali, že črevné baktérie dokážu produkovať látky ovplyvňujúce metabolické procesy.
Ak výskumníci porovnajú dvoch ľudí s rovnakým ochorením a rovnakou aktuálnou liečbou, ich mikrobiómy sa stále môžu líšiť. Jeden mohol pred tromi rokmi absolvovať niekoľko antibiotických kúr a druhý nie. Rozdiel, ktorý by sa na prvý pohľad pripísal ochoreniu alebo súčasnému lieku, tak môže čiastočne pochádzať zo starej medikácie.
Autori ukázali, že minulé užívanie liekov môže skresľovať niektoré vzťahy medzi chorobami a konkrétnymi baktériami. Zodpovedná autorka štúdie Elin Org preto upozorňuje, že pri výskume mikrobiómu nestačí poznať iba aktuálny zoznam liekov – výsledky totiž môže ovplyvniť aj medikácia spred niekoľkých rokov.
Zo štúdie však nemožno vyvodiť, že lieky človeku na roky poškodia črevá. Vedci našli rozdiely v zložení mikrobiómu, no nepreukázali, že tieto zmeny automaticky vedú k zdravotným problémom. Výskum navyše sledoval iba lieky na predpis a nezahŕňal voľnopredajné prípravky.
Štúdia nehovorí, že by mal človek lieky vysadiť. Skôr ukazuje, že o črevnom mikrobióme stále nevieme všetko. Ak v ňom vedci nájdu stopu po liečbe aj o tri či štyri roky neskôr, zatiaľ nepoznáme odpoveď na to, ako dlho tieto zmeny pretrvávajú a či sa črevné prostredie niekedy úplne vráti do pôvodného stavu.
