Testy lieku, po ktorom by mohli dorastať chýbajúce zuby, sa posúvajú dopredu. Japonci už hovoria o roku, kedy ho chcú dostať na trh
Japonská firma Toregem vyvíja liek, ktorý má podporiť rast vlastných zubov.
Predstava, že človeku po strate zuba lekár nevloží do čeľuste implantát, ale telo si vytvorí nový vlastný zub, už nie je len odvážna hypotéza z laboratória. Japonská spoločnosť Toregem BioPharma vyvíja liek TRG035, ktorý cieli na molekulu USAG 1. Tá v tele tlmí signály dôležité pri vývoji zubov. Firma teraz získala ďalších 5,3 milióna dolárov a peniaze chce použiť na pokračovanie klinického vývoja v Japonsku aj na prípravu ďalších skúšok. Na tému upozornil server mainichi.jp.
To však neznamená, že zubári budú o pár rokov bežne „pestovať“ nové zuby každému pacientovi. Doterajšie výsledky sú zaujímavé najmä preto, že výskumníkom sa podarilo podporiť rast zubov u zvierat, ktoré sa narodili s ich vrodeným nedostatkom. To je iná situácia než u dospelého človeka, ktorý prišiel o zub po kaze, úraze alebo ochorení ďasien. V takom prípade už v čeľusti nemusí zostať dostatok buniek a signálov na to, aby sa rast zuba dal jednoducho znovu spustiť.
Najväčší háčik je v bunkách, ktoré dospelý človek už nemusí mať
Toregem nestavia na umelej náhrade. Celý prístup je založený na pokuse odblokovať proces, ktorý telo za normálnych okolností zastavuje. Vedci sa zamerali na USAG 1, molekulu, ktorá brzdí signály potrebné pri vývoji zubov. Ak ju neutralizujú špeciálnou protilátkou, teoreticky sa môže otvoriť cesta k tvorbe zuba tam, kde sa prirodzene nevyvinul.
Skoršie pokusy na zvieratách ukázali, prečo táto myšlienka vzbudila pozornosť. U myší s vrodene zníženým počtom zubov sa po zásahu proti USAG 1 objavili nové zuby. Pri fretkách vedci pozorovali rast dodatočného predného zuba, ktorý vyrástol medzi existujúcimi zubami a tvarom sa im podobal. Aj preto výskumníci hovoria o možnosti takzvaného tretieho chrupu, teda ďalšej sady zubov po mliečnych a trvalých.
Určitý biologický základ pre takúto úvahu existuje aj u ľudí. Približne jedno percento populácie má opačný problém než pacienti s vrodeným nedostatkom zubov. Rastie im viac zubov, než je bežné. Tento stav sa označuje ako hyperdontia. Podľa tímu Katsu Takahashiho sa pri časti takýchto prípadov objavujú znaky, ktoré pripomínajú tretiu sadu zubov. Neznamená to, že každý človek má v čeľusti pripravené náhradné zuby. Skôr to naznačuje, že ľudské telo si mohlo zachovať utlmený vývojový potenciál.
Neprehliadni
Práve tu sa začína hlavný problém. To, čo môže fungovať u zvierat alebo u detí s vrodenou absenciou zubov, nemusí fungovať u dospelého človeka po strate zuba. Mary MacDougallová z University of British Columbia upozorňuje, že liečba môže dávať väčší zmysel u detí, ktoré ešte majú dostatok zubných epitelových buniek. Tie sú pri vývoji zuba kľúčové. U dospelých, ktorí o zub prišli pred rokmi, už takéto prostredie v čeľusti nemusí existovať.
Nový zub nestačí len vytvoriť, musí vyrásť na správnom mieste
Ďalšia otázka sa týka presnosti. Nestačí, aby liek podporil rast zuba. Musí pôsobiť na správnom mieste, v správnom čase a v správnom rozsahu. Ak protilátka nebude dostatočne cielená, teoreticky by mohla prebudiť rast zubov aj tam, kde to lekár nepotrebuje.
Pri zuboch nejde len o to, aby v čeľusti pribudol nový tvrdý útvar. Zub musí mať správnu polohu, vhodný tvar a musí zapadnúť do zhryzu. Ak by sa rast spustil nepresne, výsledkom by nemusela byť náhrada chýbajúceho zuba, ale nový ortodontický alebo chirurgický problém.
Aj preto sa Toregem zatiaľ nesústreďuje na bežného dospelého pacienta, ktorý prišiel o zub po kaze alebo zápale ďasien. Firma zatiaľ cieli najmä na deti s vrodeným nedostatkom zubov, teda na prípady, keď sa niektoré zuby vôbec nevyvinuli. V takomto prostredí môže byť ešte prítomný biologický základ, s ktorým sa dá pracovať. Pri zube stratenom pred rokmi je situácia oveľa neistejšia.
Toregem hovorí o roku 2030, no cesta k zubárom bude ešte dlhá
Toregem chce dostať liek do praxe okolo roku 2030. V medicíne je to odvážny termín. Firma musí zvládnuť druhú fázu klinických skúšok, neskôr väčšiu tretiu fázu a potom presvedčiť regulačné úrady, že liečba je bezpečná, účinná a predvídateľná.
Pri liekoch nestačí ukázať, že niečo funguje na zvieratách. Klinické skúšky musia odpovedať na oveľa presnejšie otázky. Koľkým pacientom zub naozaj vyrastie? Bude mať správny tvar? Objaví sa na správnom mieste? A ako telo zareaguje na protilátku po dlhšom čase?
Druhá fáza bude pre Toregem kľúčová. Prvá fáza klinického testovania sa sústreďuje najmä na bezpečnosť, nie na to, či liek spoľahlivo vytvorí nový zub. Až ďalšie skúšky ukážu, či sa výsledky zo zvierat dajú preniesť aj na ľudí. Rok 2030 je preto skôr cieľ firmy než dátum, s ktorým by mohol pacient automaticky počítať.
Ak by liek uspel, zuby by sa už nemuseli len nahrádzať
Ak by sa Toregemu podarilo bezpečne a cielene spustiť rast vlastných zubov, stomatológia by získala niečo iné než náhradu. Dnes vie zubár chýbajúci zub obísť implantátom, mostíkom alebo protézou. Všetko sú to riešenia, ktoré nahrádzajú stratené tkanivo cudzím materiálom. Liek proti USAG 1 by mieril na inú logiku. Nesnažil by sa zub nahradiť, ale prinútiť telo, aby ho vytvorilo.
Najväčší praktický význam by to malo pre deti s vrodeným nedostatkom zubov. Takéto dieťa nerieši len estetiku úsmevu. Chýbajúce zuby môžu ovplyvniť žuvanie, prehĺtanie, výslovnosť aj vývoj čeľuste. Keďže detská čeľusť ešte rastie, implantáty často neprichádzajú do úvahy hneď. Lekári preto používajú dočasné riešenia a čakajú, kým pacient dospeje.
Financovanie ukazuje, že Toregem už nie je len laboratórny nápad. Firma získala približne 16 miliónov dolárov v kapitálovom financovaní a ďalšie peniaze prišli cez granty a dotácie. Japonská agentúra AMED jej poskytla približne 12 miliónov dolárov v rámci programu na podporu vývoja liekov. Celkovo sa financovanie projektu dostalo nad 29 miliónov dolárov.
Stále však nejde o dôkaz, že liečba bude fungovať u pacientov tak, ako si vedci predstavujú. Rozhodnú až ďalšie klinické skúšky. Tie musia ukázať nielen to, či nový zub vyrastie, ale aj či vyrastie tam, kde má, v správnom tvare a bez následkov, ktoré by z nádejnej liečby urobili nový problém.
