Koniec nekonečného klikania „prijať všetko“? Brusel chce zmeniť pravidlá internetu od základu
Európska únia chce ukončiť nekonečné klikanie na „prijať všetko“. Nové pravidlá umožnia nastaviť si súhlas s cookies len raz a nie pri každej stránke. Odborníci však varujú, že zmeny môžu otvoriť dvere novým formám sledovania používateľov.
Európski úradníci opäť otvárajú tému, ktorá rozdeľuje technologický aj aktivistický svet. Tou sú okná sú súhlasom pre súbory cookie. Tie sa za poslednú dekádu stali bežným spoločníkom prakticky každého, kto otvorí webový prehliadač. Kým pôvodnou myšlienkou bolo umožniť ľuďom kontrolu nad osobnými údajmi, v praxi sa z toho stalo nekonečné klikanie na „prijať všetko“. Európska komisia teraz pripravuje zmeny, po ktorých by mohlo množstvo týchto okien úplne zmiznúť. Konečne? Na tému upozornil server CyberNews.
Súhlas s ukladaním cookies sa stal povinným po prijatí novely smernice o elektronickom súkromí ešte v roku 2009. Od tohto momentu sa európske stránky museli pýtať návštevníkov, či súhlasia s uložením malých dátových súborov do počítača alebo telefónu. Čo sa stalo, viac ako otravné.
Cookies plnia široké spektrum funkcií: od udržiavania nákupného košíka až po detailné sledovanie pohybu používateľa na webe. Výsledkom bolo, že sa internet zaplavil vyskakovacími lištami, ktoré sa rýchlo stali otravnou rutinou. Ešte, že existujú doplnky, ktoré ich vedia eliminovať.
Európska únia chce napraviť, čo pokazila
Podľa informácií, ktoré zverejnil denník Politico, Komisia pripravuje úpravu pravidiel. Po novom by mali mať ľudia možnosť nastaviť si svoje preferencie raz. Či už v rámci prehliadača, alebo prostredníctvom jednotného systému, Teda by ich potom už nemenili pri každom kliknutí na novú stránku. Takýto krok by mohol znížiť počet otravného potvrdzovania o stovky klikov denne.
Iniciatívu podporuje aj Dánsko, ktoré má v súčasnosti predsedníctvo v Rade EÚ. Kodaň navrhuje, aby technické a štatistické cookies nevyžadovali vôbec žiaden súhlas. Tvrdí, že tieto údaje sú bezpečné a nezasahujú do súkromia používateľov, na rozdiel od marketingových, ktoré generujú zisky pre reklamné spoločnosti.
Neprehliadni
Názory na to ale nie sú jednotné. Organizácie sledujúce digitálne práva sa obávajú, že plánované ústupky sa časom rozšíria aj na cookies, ktoré zbierajú dáta pre cielenú reklamu. Viaceré štúdie, napríklad výskum z roku 2019, už vtedy upozornili, že veľká časť internetových stránok porušuje existujúce zákony o ochrane osobných údajov. Uvoľnenie pravidiel by podľa nich otvorilo priestor ešte väčšiemu zneužívaniu.
„Zameriavať sa len na cookies je, obrazne povedané, ako presúvať ležadlá po palube Titanicu. Skutočnou hrozbou je sledovacia reklama ako celok,“ uviedol pre Politico Itxaso Domínguez de Olazábal z organizácie European Digital Rights.
Možno sa konečne zbavíme otravného klikania
Technologické firmy argumentujú, že komplikované pravidlá poškodzujú najmä európske podniky, ktoré nemajú takú finančnú silu, ako americkí giganti. Riešením by podľa nich mohlo byť, aby sa celá agenda súhlasov zahrnula pod rámec GDPR. To už dnes pracuje s rizikovým prístupom, vďaka ktorému by bolo možné prispôsobiť mieru ochrany podľa typu spracovania dát.
Aj keď by asi každý z nás bol rád, keby sa počet vyskakovacích hlásení radikálne znížil, otázne je, či zmeny skutočne prinesú väčšie pohodlie a zároveň bezpečnosť dát. Niektorí experti upozorňujú, že reklamný biznis môže namiesto cookies začať vo väčšej miere používať menej viditeľné techniky, napríklad tzv. digitálny odtlačok zariadenia či sledovacie pixely.
Rozhodovanie v Bruseli tak bude o balansovaním medzi pohodlným prehliadaním a ochranou citlivých informácií. Výsledok teda určí, či sa z internetu stane miesto bez otravných okien, alebo naopak priestor plný sofistikovanejších foriem sledovania. Čo už bude aj tak jedno, ak im prejde aj sledovanie toho, čo si píšeme.
