V 60. rokoch USA odpálili jadrovú bombu vo vesmíre. To, čo sa stalo potom, ich zaskočilo
Spojené štáty v roku 1962 odpálili jadrovú bombu vo vesmíre. Test Starfish Prime poškodil satelity, vyvolal elektromagnetický impulz a vytvoril radiačný pás okolo Zeme.
V roku 1962 Spojené štáty odpálili jadrovú bombu vo vesmíre. Test mal ukázať, čo sa stane, keď jadrový výbuch nezasiahne zemský povrch, oceán ani atmosféru, ale odohrá sa stovky kilometrov nad planétou.
Výsledok priniesol vedcom nepríjemné prekvapenie. Výbuch s názvom Starfish Prime vytvoril elektromagnetický impulz, ktorý poškodil satelity vzdialené tisíce kilometrov, narušil telekomunikačné služby a vytvoril umelý radiačný pás okolo Zeme. Následky pritom nezmizli po niekoľkých minútach. Niektoré z nich pretrvali celé roky.
Bomba mala ukázať, čo dokáže jadrový výbuch vo vesmíre
Test Starfish Prime patril do širšej série skúšok s názvom Operation Fishbowl. Spojené štáty v tom čase hľadali odpovede na otázky, ktoré priniesla studená vojna a rýchly rozvoj jadrových zbraní. Američania už v roku 1958 uskutočnili jadrový výbuch vo vysokej atmosfére. Použitá bomba mala výkon 1,7 kilotony a explodovala vo výške približne 200 kilometrov. Pri Starfish Prime však vedci výrazne zvýšili stávky. Raketa vyniesla jadrovú hlavicu s výkonom približne 1,4 megatony do výšky okolo 400 kilometrov nad Johnstonovým atolom v Tichom oceáne.
Prvé dva pokusy pritom nedopadli podľa plánu. Rakety sa rozpadli ešte pred dosiahnutím určenej výšky a rádioaktívny materiál následne dopadol späť do atmosféry. Tretí pokus však úspešne dosiahol cieľ, no to so sebou prinieslo aj neočakávané prekvapenie.
Výbuch videli ľudia stovky kilometrov ďaleko
Po detonácii sa na oblohe objavil mimoriadne jasný záblesk. Pozorovatelia na Havaji, ktorý leží približne 1 300 kilometrov od miesta výbuchu, zaznamenali výrazný svetelný jav. Nešlo však iba o obyčajný záblesk. Výbuch vytvoril podmienky pre vznik rozsiahlej umelo vyvolanej polárnej žiary. Svetelné efekty sa objavili nad veľkou časťou Tichého oceánu a pozorovania prišli dokonca až z Nového Zélandu, informuje portál Sciencing.
Neprehliadni
Dôvod súvisel s tým, čo jadrová explózia uvoľnila do okolitého priestoru. Výbuch vyrazil veľké množstvo nabitých častíc, ktoré následne narazili do častíc v hornej atmosfére. Výsledkom sa stal svetelný jav podobný prirodzenej polárnej žiare. Práve elektromagnetický impulz však predstavoval oveľa väčší problém než samotný svetelný efekt.
Vesmír nedokázal výbuch tak ľahko utlmiť
Na Zemi atmosféra pohltí a rozptýli veľkú časť energie z rôznych druhov žiarenia. Pri jadrovom výbuchu preto atmosférické plyny a povrch planéty výrazne ovplyvnia rozsah jeho účinkov. Vo vesmíre takáto ochranná vrstva prakticky chýba. Vo výške približne 400 kilometrov sa nachádza len veľmi riedka atmosféra. Energetické častice preto dostali oveľa viac priestoru na pohyb. Elektromagnetický impulz zároveň dokázal zasiahnuť zariadenia, ktoré sa nachádzali ďaleko od samotného miesta detonácie.
Výbuch poškodil približne polovicu z približne dvoch desiatok satelitov, ktoré sa v tom čase nachádzali na obežnej dráhe a dostali sa do oblasti ovplyvnenej výbuchom. Niektoré zariadenia prestali fungovať a problém zasiahol aj pozemnú infraštruktúru.Výbuch dokonca narušil telefónne spojenia na Havaji.
Po výbuchu jadrovej zbrane vo vesmíre sa okolo Zeme vytvoril radiačný pás
Ešte zaujímavejší následok prišiel neskôr.Časť energetických elektrónov z výbuchu sa zachytila v magnetickom poli Zeme. Vytvorila tak umelý radiačný pás, ktorý obklopil planétu. Takéto pásy existujú aj prirodzene. Zem má takzvané Van Allenove radiačné pásy, v ktorých magnetické pole zachytáva vysokoenergetické nabité častice. Starfish Prime však vytvoril dodatočnú radiačnú oblasť. A tá nezmizla okamžite. Podľa pôvodného článku zostali vysokoenergetické elektróny v okolí Zeme najmenej päť rokov, čo predstavovalo problém aj pre budúce vesmírne misie.
NASA totiž v tom čase pripravovala program Apollo a vedci museli preveriť, či novovytvorená radiačná oblasť neohrozí astronautov počas cesty k Mesiacu. Starfish Prime tak priniesol dôležité poznanie. Jadrová zbraň odpálená vo vesmíre nemusí poškodiť iba miesto, nad ktorým vybuchne.
Jej účinky môžu zasiahnuť satelity na veľkej časti obežnej dráhy a následne ovplyvniť služby, ktoré využívajú ľudia na Zemi. V šesťdesiatych rokoch pritom satelity ešte zďaleka nemali taký význam ako dnes. Dnes by podobná udalosť predstavovala oveľa väčší problém. Satelity zabezpečujú navigáciu, komunikáciu, meteorologické pozorovania, televízne vysielanie aj množstvo ďalších služieb.
Po sérii podobných skúšok preto prišla politická reakcia. V roku 1963 podpísali Spojené štáty, Sovietsky zväz a ďalšie krajiny Zmluvu o čiastočnom zákaze skúšok jadrových zbraní. Dohoda zakázala jadrové testy v atmosfére, pod vodou a vo vesmíre.
O štyri roky neskôr nasledovala Zmluva o kozmickom priestore, ktorá zakázala umiestňovanie jadrových zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme, Mesiac alebo iné nebeské telesá.
Následky testov cítime dodnes
Starfish Prime tak zostal jedným z najvýraznejších príkladov toho, aký rozsah môže mať jadrový výbuch mimo zemského povrchu. Test zároveň ukázal zvláštny paradox vesmíru. Prázdny priestor síce neobsahuje hustú atmosféru, ktorá by výbuch tlmila, no práve preto sa niektoré jeho účinky môžu rozšíriť oveľa ďalej.
Zvyšky studenej vojny však nezostali iba vo vesmíre. Rádioaktívna kontaminácia po desaťročiach jadrových testov zasiahla viaceré miesta na Zemi a niektoré následky pretrvávajú dodnes. Vedci zároveň skúmajú spôsoby, ako znižovať množstvo vysokoenergetických častíc zachytených v radiačných pásoch. Jedna z možností využíva rádiové vlny, ktoré môžu pomôcť rozptýliť časť zachyteného žiarenia.
Starfish Prime tak zostáva historickou ukážkou toho, že jadrová zbraň nemusí zasiahnuť iba miesto, na ktoré ju namieriš. Vo vesmíre môže jediná explózia vytvoriť následky, ktoré zasiahnu techniku na obežnej dráhe aj systémy ďaleko od samotného výbuchu.
