Hunga Tonga, erupcia storočia, ovplyvnila našu planétu viac, než sme si mysleli. Táto oblasť bola zasiahnutá najviac
Erupcia sopky Hunga sa označuje ako najsilnejšia erupcia storočia a výrazne ovplyvnila našu planétu na celé roky.
V januári 2022 explodovala podvodná sopka Hunga Tonga-Hunga Ha’apai. Táto erupcia sa označuje aj ako erupcia storočia a jej dôsledky vedci pozorovali celé roky.
Po erupcii sopky sa objavili gigantické vlny tsunami, ktoré zničili domovy a spôsobili štyri úmrtia. Ďalší dopad eurpcie bolo obrovské množstvo aerosólov a vodnej pary, ktorá sa dostala do atmosféry Zeme. Pred pár dňami sa objavila štúdia, ktorá tvrdí, že erupcia sopky ovplyvňovala počasie na južnej pologuli až dva roky po erupcii, informuje Eos.
Výskumníci taktiež zistili, že rok po explózii južná pologuľa prešla ochladením, ktoré spôsobili aerosóly v atmosfére odrážajúce svetlo späť do vesmíru. Toto ochladenie bolo silnejšie ako vodná para, ktorá naopak bránila teplu uniknúť. Autori poznamenávajú, že väčšina vplyvov erupcie sopky Hunga vymizla do konca roka 2023.
Eurpcia Honga nás ovplyvňovala roky
Autori štúdie v rámci novej práce sledovali satelitné dáta. Prostredníctvom nich vyšetrovali, ako sa menili aerosóly, plyny a teploty v stratosfére po erupcii podmorskej sopky. Dáta prezradili, že po erupcii sopky Hunga sa do atmosféry uvoľnilo až 150 megaton vodnej pary. Len pre lepšiu predstavu, išlo o tak obrovské množstvo vodnej pary, že sa v momente zvýšila koncentrácia vodnej pary v stratosfére o 10%.
To spôsobilo, že sa tropická stratosféra od marca až do apríla 2022 ochladila až o 4 stupňe Celzia. Dočasné ochladenie zároveň vytvorilo sekundárny cirkulačný vzorec, ktorý viedol k zníženej ozónovej vrstve naprieč rokom 2022.
Neprehliadni
Erupcia okrem množstva vodnej pary uvoľnila až do 1,5 megaton oxidu siričitého do stratosféry. Táto látka vytvára sírové aerosóly, ktoré odrážajú svetlo a môžu spôsobiť rozdiel medzi žiarením, ktoré na planétu prišlo a žiarením, ktoré našu planétu opustilo. V jednoduchej reči, tento scenár môže spôsobiť globálne ochladzovanie, ak sa do atmosféry dostane dostatočné množstvo aerosólov síry. To bol prípad erupcie sopky Mount Pinatubo v roku 1991. Počas erupcie sa uvoľnilo približne 20 megaton oxidu siričitého.
“Erupcia sopky Hunga nevyniesla do atmosféry dostatočne veľké množstvo oxidu siričitého. Znamená to, že ochladzovanie sa držalo hlavne na južnej pologuli medzi rokmi 2022 a 2023,” vysvetľujú vedci.
Erupcia sopky Hunga ovplyvnila nakrátko teploty na Zemi, no tento rozdiel bol mimoriadne malý. Ako autori štúdie vysvetľujú, počas dvoch rokov, čo erupcia ovplyvňovala podnebie Zeme, kleslo množstvo prijatej energie o 0,25 wattov na centimeter štvorcový. Znamená to, že ochladenie, ktoré sopka Hunga spôsobila, bolo veľmi malé a držalo sa hlavne na južnej pologuli.
Výskumníci zároveň podotýkajú, že takýto rozdiel v teplotách by bolo mimoriadne náročné spozorovať len z čisto meteorologických záznamov.
Ako vznikla erupcia storočia?
Začiatkom mája sa objavila štúdia, podľa ktorej erupcia začala inak, než sme spočiatku predpokladali. Za výskumom stoja vedci z GNS Science a vysvetľujú, že ešte pred erupciou sa vytvorila v sopke plynná “zátka”, ktorá viedla k nahromadeniu obrovského množstva energie a následne k erupcii, ktorá vytvorila 58 km vysoký stĺp dymu a kráter hlbší ako veža Burj Khalifa (828 metrov).
To že erupcia vznikla nahromadením plynu vedci usudzujú na základe magnitúdy erupcie, sledom udalostí, hmotnosti uvoľneného plynu, aká štruktúra ostala po erupcii a taktiež na základe minerálov, ktoré vznikli interakciou magmatického plynu s okolitými horninami.
Prakticky sa tak stalo, že po vzniknutí zátky sa plyn nedokázal dostať na povrch. Postupne sa v štruktúre začal zvyšovať tlak a tento tlak vynakladal čoraz väčší stres na štruktúru sopky. V určitom momente bol tlak už príliš a zátka sa prelomila, čím dovolila explozívnemu plynu uniknúť. Výskumníci sa od publikovania štúdie vydali k sopke, kde zozbierajú vzorky a potvrdia, že erupcia skutočne prebiehala takýmto spôsobom.
