Roboty už v Číne oberajú ľudí o prácu v skladoch. Jeden zvládne spracovať až 1 200 balíkov za hodinu
Čína nasadila humanoidné roboty na triedenie balíkov vo veľkom logistickom centre. Jeden robot zvládne spracovať až 1 200 zásielok za hodinu.
Čína nasadila humanoidné roboty do triedenia balíkov v jednom zo svojich veľkých logistických centier. Stroje dostali úlohu, pri ktorej musia rozpoznávať jednotlivé zásielky, uchopiť ich a zaradiť na správne miesto. Podľa údajov zverejnených čínskou agentúrou Xinhua dokážu spracovať až 1 200 balíkov za hodinu.
Roboty pracujú v logistickom areáli Jianggao v meste Guangzhou v provincii Guangdong, informuje People’s Daily Online. Ide o súčasť tamojšieho poštového centra China Post, ktoré denne spracuje v priemere približne 6,5 milióna zásielok. Počas najvyťaženejších dní toto číslo prekročí aj 10 miliónov.
Humanoidné stroje však nie sú jedinou technológiou, ktorú centrum využíva. Vedľa nich pracujú robotické ramená a bezpilotné vysokozdvižné vozíky. Čínska pošta tak postupne mení obrovský logistický areál na prostredie, kde čoraz viac fyzickej práce preberajú stroje.
Triedenie balíkov sa zdá ako jednoduchá úloha, no robot musí zvládnuť viacero vecí
Triedenie zásielok môže na prvý pohľad vyzerať ako jednoduchá úloha. V skutočnosti však musí stroj zvládnuť viacero krokov. Najskôr musí balík identifikovať a určiť, kam patrí. Následne ho musí správne uchopiť a premiestniť. Zásielky pritom nemajú rovnaký tvar ani veľkosť a robot sa nemôže spoliehať na to, že každý balík bude na dopravníku uložený úplne rovnako.

Práve humanoidná konštrukcia môže mať pri podobných úlohách určitú výhodu. Robot dokáže používať ramená a ruky podobným spôsobom ako človek, takže nemusí mať pracovisko úplne prispôsobené jednej konkrétnej činnosti. Neznamená to, že humanoidný robot nahradí všetky ostatné stroje. Práve fotografie z logistického centra ukazujú kombináciu viacerých technológií. Robotické ramená triedia zásielky na určených pracoviskách a bezpilotné vozíky ich následne presúvajú po areáli. Humanoidné roboty tak predstavujú ďalší článok automatizovaného systému.
Neprehliadni
Najviac pozornosti púta údaj o kapacite humanoidných triedičov. Jeden robot dokáže podľa Xinhua spracovať až 1 200 balíkov za hodinu. To znamená približne 20 zásielok za minútu. Priemerný čas na jednu zásielku by tak pri maximálnej rýchlosti predstavoval približne tri sekundy. Samozrejme, ide o deklarovanú maximálnu kapacitu, nie o údaj, ktorý musí robot dosahovať počas každej hodiny prevádzky. Skutočný výkon môže ovplyvniť veľkosť balíkov, ich poloha, prestoje, rýchlosť dopravníkov či ďalšie podmienky v logistickom centre.
Aj tak však číslo dobre ukazuje, prečo sa podobné stroje dostávajú do pozornosti veľkých logistických spoločností. V obrovskom poštovom centre totiž nejde o stovky balíkov denne. Guangzhou postal center spracuje priemerne 6,5 milióna zásielok za deň a počas špičky sa dostane nad hranicu 10 miliónov. Pri takomto objeme môže aj malé zrýchlenie jednotlivých činností priniesť výrazný rozdiel v celom procese.
Čína automatizuje celé logistické centrum
Nasadenie humanoidných robotov preto treba vnímať ako súčasť väčšej zmeny. Čínske poštové centrum už niekoľko rokov rozširuje automatizáciu. Okrem humanoidných strojov používa robotické ramená a bezpilotné vysokozdvižné vozíky. Každá z týchto technológií má vlastnú úlohu. Robotické rameno môže vykonávať opakovaný pohyb na konkrétnom mieste. Bezpilotný vozík zase prevezie zásielky bez toho, aby ho musel riadiť človek. Humanoidný robot môže dostať úlohy, pri ktorých treba manipulovať s predmetmi podobným spôsobom ako človek.
🚨ROBOTS ARE NOW WORKING IN FULFILLMENT
At China Post’s Guangzhou Logistics Center, RobotEra M7 humanoid robots are already sorting packages on fulfillment lines.
Each robot can process up to 1,200 parcels per hour.
Guangzhou handled around 22 billion express parcels in 2025,… pic.twitter.com/4IcQR5Vsxi
— Coin Bureau (@coinbureau) May 31, 2026
Výhodou takéhoto riešenia je najmä možnosť kombinovať rôzne typy automatizácie v jednom pracovnom priestore. Nejde teda iba o to, že do skladu prišiel robot podobný človeku. Dôležitejšia je celá sieť strojov, ktorá môže spolupracovať pri presune zásielky od jej prijatia až po odoslanie.
Rozsah práce v Guangzhou dobre ukazuje, prečo logistika patrí medzi oblasti, kde sa robotika rýchlo rozvíja. Pri miliónoch zásielok denne musí centrum zvládnuť obrovské množstvo opakujúcich sa činností. Každý balík treba niekam presunúť, zaradiť alebo pripraviť na ďalšiu cestu.
Človek dokáže podobnú prácu vykonávať, no pri vysokom objeme zásielok musí logistické centrum počítať s počtom pracovníkov, zmenami, prestávkami a ďalšími organizačnými faktormi. Stroj môže niektoré z týchto úloh prevziať a pracovať v presne nastavenom procese. Práve preto sa automatizácia neobjavuje iba v automobilových továrňach, ale čoraz viac aj v skladoch a distribučných centrách.
Humanoidný robot má navyše potenciál pracovať v prostredí, ktoré už existuje. Ak jeho telo a pohyby dokážu napodobniť človeka, teoreticky nemusí každé pracovisko prejsť kompletnou prestavbou.
Logistika môže byť prvou oblasťou, kde uvidíme ako roboty nahradia ľudí
Guangzhou pritom nie je malý experimentálny sklad. Ide o logistické centrum, ktoré denne spracuje milióny zásielok a počas špičky prekročí hranicu desiatich miliónov. Nasadenie humanoidných robotov v takomto prostredí preto poskytuje zaujímavý pohľad na to, ako sa bude meniť automatizácia v logistike.
Zároveň však netreba z jednej prevádzky robiť záver, že humanoidné roboty už dokážu vo veľkom nahradiť ľudí. Ich praktické využitie závisí od spoľahlivosti, ceny, údržby, spotreby energie a schopnosti zvládnuť rôzne situácie bez zásahu človeka. V čínskom centre zatiaľ pracujú bok po boku s ďalšími automatizovanými systémami. Práve kombinácia humanoidných robotov, robotických ramien a bezpilotných vozíkov môže byť zaujímavejšia než samotný humanoid.
Ak sa podobné stroje osvedčia aj pri dlhodobej prevádzke, logistické centrá môžu postupne dostať ďalšiu možnosť, ako zvládnuť rastúce množstvo zásielok. Guangzhou teraz ukazuje jednu z ciest, ktorou sa tento vývoj môže uberať.