Harvardský vedec tvrdí, že toto teleso spoza našej sústavy je na 40 % mimozemská sonda
Na oblohe sa objavil nový medzihviezdny objekt 3I/ATLAS, ktorý vedcom poriadne zamotal hlavy. Niektoré jeho vlastnosti nezodpovedajú typickej kométe a otvárajú aj otázku mimozemskej technológie.
Astronómovia zas majú o čom živo hovoriť. Na oblohe sa objavil ďalší medzihviezdny návštevník. Zatiaľ len tretí, akého sme kedy zaznamenali, ten bol pomenovaný ako „3I/ATLAS„. To, čo sa na prvý pohľad javilo ako celkom bežná kométa, však rýchlo prerástlo do vedeckej záhady.
Niektoré jeho vlastnosti totiž odporujú tomu, čo by sme u komét očakávali, a „otvárajú dvere“ aj k odvážnejším interpretáciám. Naa tému upozornil portál Futurism.
3I/ATLAS si vedci všimli v roku 2024 prostredníctvom čilskej siete teleskopov ATLAS. Pred ním sme poznali len dvoch medzihviezdnych „pútnikov“, v roku 2017 objekty fascinoval ʻOumuamua, ktorý mal netypický tvar a dráhu, a v roku 2019 zas kométa 2I/Borisov, ktorej správanie bolo bližšie klasickým predstavám. ATLAS je tak v poradí tretím potvrdeným zástupcom tohto mimoriadne vzácneho druhu.
Najviac zaujala jeho rýchlosť, ktorá je až neuveriteľných 209-tisíc kilometrov za hodinu, čo je približne 60 kilometrov za sekundu. Pre porovnanie žiadna ľudská sonda sa k takejto rýchlosti ani len nepriblížila. Podľa odhadov bol objekt kedysi gravitačne vyvrhnutý zo systému niekde pri jadre Mliečnej cesty a odvtedy putuje medzihviezdnym priestorom. Zábery z Hubblovho teleskopu ukazujú, že má akýsi obal plynu a prachu, ktorý by naznačoval kometárny pôvod. Lenže pri bližšom priblížení k Slnku sa stále netvorí typický chvost, čo celé hodnotenie komplikuje.
Je to asteroid, či mimozemská loď?
Medzi tými, ktorí sa neboja ísť proti prúdu, je Avi Loeb z Harvardovej univerzity. Tento známy, no zároveň kontroverzný vedec tvrdí, že ATLAS by teoreticky mohol byť výsledkom mimozemskej technológie, či dokonca akousi materskou loďou. Argumentuje najmä jeho dráhou. Objekt sa totiž pohybuje presne v rovine, kde obiehajú planéty. Pravdepodobnosť takéhoto „náhodného“ zarovnania vyčíslil na jednu ku päťsto, čo podľa neho evokuje zámer.
Neprehliadni
Loeb odhaduje, že šanca, že nejde o prírodné teleso, je 40 %. Pre lepšiu predstavu dodáva, že ak by ste mali 40-percentnú pravdepodobnosť, že vás pri prechode cesty zasiahne auto, asi by ste sa nepozerali inam. Loebove odvážne analógie mu získavajú pozornosť, hoci neraz vzbudzujú kontroverzie.
Nie je to jeho prvá provokatívna úvaha. Nakoľko už pri ʻOumuamue predpokladal, že môže ísť o sondu poháňanú svetelnou plachtou. Situáciu rád dokresľuje aj úsmevným príkladom, „keby sme nevedeli o vypustení Muskovej Tesly Roadster v roku 2018, mohli by sme ho pokojne ešte roky považovať za asteroid“.
Sme vo vesmíre sami?
Nie každý zdieľa Loebovu filozofiu „otvorených možností“. Jeho kolega Peter Veres zdôrazňuje, že ATLAS sa možno iba počas dlhej cesty vesmírom obalil tvrdou kôrou, ktorú vytvorilo kozmické žiarenie. Keď sa priblíži k Slnku, táto vrstva by mala popraskať a telo sa začne správať ako bežná kométa s výrazným chvostom.
Čo sa týka zvláštnej dráhy, Veres upozorňuje na to, že máme k dispozícii len tri pozorovania podobných objektov. To je príliš málo na takéto odvážne závery. Reálny obraz o ich zvyklostiach nám poskytne až väčší súbor. Teda možno desiatky či stovky zachytených prípadov.
Bez ohľadu na to, k akému záveru nakoniec vedci dospejú, je jasné, že každý podobný objav prináša vzácnu možnosť nahliadnuť „svet“ z daľekých končín vesmíru. Loeb síce pripúšťa, že by si želal, aby šlo len o obyčajnú kométu, no nebráni sa ani myšlienke, že by 3I/ATLAS mohol jedného dňa potvrdiť, že vo vesmíre nie sme sami. A práve preto zostáva tento vesmírny hosť pod drobnohľadom odborníkov z celého sveta.
