Globálne otepľovanie prudko zrýchlilo. Vedci s viac než 98-percentnou istotou potvrdili, že posledné desaťročie nemá v histórii meraní obdobu
Globálne otepľovanie sa od roku 2015 výrazne zrýchlilo. Vedci po odfiltrovaní prirodzených výkyvov potvrdili tento trend s istotou nad 98 %.
Že sa Zem otepľuje, vieme už desaťročia. Nová analýza však prináša znepokojivejšie zistenie: približne od roku 2015 nabral tento proces tempo, aké sme v modernej histórii meraní ešte nezaznamenali. Tentoraz nejde ale len o dojem vyvolaný niekoľkými rekordne teplými rokmi. Zrýchlenie sa vedcom podarilo preukázať aj štatisticky.
Za štúdiou stoja štatistik Grant Foster a klimatológ Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických dopadov (PIK). Pracovali s piatimi veľkými databázami globálnych teplôt – NASA, NOAA, HadCRUT, Berkeley Earth a ERA5. Vo všetkých sa ukázal rovnaký základný trend.
Rekordné roky 2023 a 2024 výsledok neskreslili
Dlhodobé otepľovanie sa nemeria jednoducho. El Niño, sopečné erupcie či zmeny slnečnej aktivity dokážu globálnu teplotu na kratší čas posunúť nahor alebo nadol. Je to podobné, ako keby si počas búrky sledoval, či stúpa hladina mora. Vlny ti skutočný vývoj na chvíľu zakryjú.
Vedci preto odhadli, akou mierou tieto tri prirodzené faktory ovplyvnili namerané teploty, a ich účinok z dát odpočítali. Merania tým očistili od krátkodobého „šumu“, aby sa v nich jasnejšie ukázal dlhodobý trend.
Výsledok bol výrazný. Zrýchlenie otepľovania približne od roku 2015 vyšlo so štatistickou istotou vyššou než 98 percent. Objavilo sa vo všetkých piatich datasetoch a nezmizlo ani vtedy, keď autori zmenili spôsob štatistickej analýzy.
Neprehliadni
Dôležitú úlohu v teste zohrali roky 2023 a 2024. Po odpočítaní El Niño a slnečného maxima sa upravená teplota roku 2024 znížila, pri roku 2023 len minimálne. Obe obdobia napriek tomu zostali dvojicou najteplejších rokov od začiatku prístrojových meraní v roku 1880. Zrýchlenie teda nevytvorili iba dva mimoriadne horúce výkyvy.
„Teraz môžeme preukázať silné a štatisticky významné zrýchlenie globálneho otepľovania približne od roku 2015,“ hovorí Grant Foster, americký štatistik a spoluautor štúdie publikovanej v časopise Geophysical Research Letters.
Zem sa za posledné desaťročie otepľovala o 75 % rýchlejšie
Najvýraznejšie sú samotné čísla. Počas posledných desiatich rokov sa Zem podľa použitého súboru dát otepľovala tempom približne 0,35 °C za desaťročie. V období od roku 1970 do roku 2015 to bolo v priemere necelých 0,2 °C za desaťročie.
Hoci zaokrúhlené hodnoty môžu evokovať dvojnásobok, reálne ide o zvýšenie tempa zhruba o tri štvrtiny. Aj to je ale prudký skok. Autori navyše uvádzajú, že žiadne predchádzajúce desaťročné obdobie od začiatku meraní nevykazovalo rýchlejšie otepľovanie.
Výsledok preverili dvoma spôsobmi. Prvým bola kvadratická analýza trendu, druhým po častiach lineárny model, ktorý hľadá moment, keď sa sklon teplotnej krivky zmenil. V jednotlivých dátových súboroch sa prvé známky zrýchlenia objavujú už v rokoch 2013 alebo 2014, no naplno sa trend prejavil približne od roku 2015.
Zrýchlenie potvrdili. Čo ho spôsobilo, zatiaľ nevedia
Prečo k zrýchleniu dochádza? To výskumníci netestovali. Položili si užšiu otázku: ukazujú dáta skutočnú zmenu dlhodobého trendu, alebo iba prirodzený výkyv? Ich analýza preto nepotvrdzuje žiadnu konkrétnu príčinu.
V diskusii však spomínajú vysvetlenie, ktorému sa venujú iné výskumy. Jednou z hlavných hypotéz je pokles množstva ochladzujúcich aerosólov v atmosfére. Niektoré z týchto drobných častíc odrážajú slnečné žiarenie alebo menia vlastnosti oblakov, a tým časť otepľovania spôsobeného skleníkovými plynmi dočasne maskujú.
Keď sa vďaka prísnejším pravidlám zníži znečistenie ovzdušia, tento ochladzujúci účinok zoslabne. Čistejší vzduch prospieva zdraviu, zároveň sa však môže naplno prejaviť väčšia časť otepľovania, ktorú predtým aerosóly zakrývali.
Autori považujú túto hypotézu za pravdepodobnú, no prízvukujú, že meranie aerosólov aj ich presného vplyvu na globálnu teplotu stále sprevádza množstvo neistôt.
Samotné zrýchľovanie pritom klimatické modely nevylučujú. Pozorovaný vývoj sa podľa štúdie stále nachádza v rozpätí predpovedí modelov používaných aj v šiestej hodnotiacej správe IPCC. Nejde teda o jav, ktorý by klimatológov zastihol úplne nepripravených.
Hranicu 1,5 °C môže svet dlhodobo prekročiť už okolo roku 2030
Ak by tempo posledných desiatich rokov pokračovalo, dlhodobé globálne otepľovanie by podľa autorov prekročilo hranicu 1,5 °C približne do roku 2030. Rozhodujúce je pritom slovo dlhodobé.
Jeden kalendárny rok s teplotou viac než 1,5 °C nad predindustriálnym obdobím ešte neznamená, že svet túto hranicu definitívne prekročil. Parížska dohoda sa týka dlhodobého priemeru. Jej cieľom je udržať otepľovanie výrazne pod 2 °C a zároveň pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 °C.
„Ako rýchlo sa Zem bude naďalej otepľovať, závisí od toho, ako rýchlo znížime globálne emisie CO₂ z fosílnych palív na nulu,“ hovorí Stefan Rahmstorf, vedúci autor štúdie z PIK.
Zastaviť ďalšie otepľovanie neznamená ochladiť planétu späť. Podľa štúdií, na ktoré autori odkazujú, sa rast teploty ustáli približne v čase, keď ľudstvo dosiahne čisté nulové emisie CO₂ – teda keď z atmosféry odstráni toľko oxidu uhličitého, koľko ho ešte vypustí.
Teplota by sa potom držala približne na už dosiahnutej úrovni. Návrat k predchádzajúcim hodnotám by si vyžadoval dlhodobé odoberanie CO₂ z atmosféry a podľa autorov by bol veľmi náročný.
