Fenomén El Niño vyčíňa na Zemi dlhšie, než si myslíš. Takto mohutný bol pred 250 miliónmi rokov
Výskumníci sa v novej štúdii pozreli na evolúciu klimatického fenoménu El Niño. Ukázali, ako sa menil posledných 250-miliónov rokov.
El Niño je klimatická udalosť, ktorá sa spája s výrazne teplým počasím v Tichom oceáne a narúša globálne počasie. Výskumníci v novej štúdii dokázali, že tento fenomén nie je odkazom modernej doby.
Výskumníci v novej práci odhalili, že El Niño sa odohráva s chladnejším príbuzným La Niña najmenej 250 miliónov rokov, upozorňuje portál Interesting Engineering. Čo je však zaujímavé, je zistenie, že v minulosti sa tieto dva fenomény prejavovali oveľa intenzívnejšie, než sa prejavujú dnes. Zistenia nám môžu pomôcť lepšie pochopiť podnebie Zeme v minulosti a na základe toho odhaliť, ako sa bude počasie meniť do budúcna.
Nový výskum nám poskytuje lepší pohľad na to, ako teplotné výkyvy ovplyvňovali náš svet, v ktorom boli kontinenty rozložené inak a na planéte prevládali odlišné environmentálne podmienky.
“V každej simulácií sme sledovali aktívne El Niño a pri takmer všetkých simuláciách sa prejavovalo silnejšie, než všetko, čo zažívame dnes. V niektorých prípadoch bolo El Niño v minulosti výrazne silnejšie, v iných situáciách menej výrazné, no zakaždým bolo silnejšie ako to, čo pozorujeme dnes,” vysvetľuje Shineng Hu, jeden z vedúcich nového výskumu.
Výraznejšie El Niño
Aby vedci mohli vidieť, ako sa počasie našej planéty správalo v minulosti, použili rovnaké výskumné nástroje, aké vedci používajú na predpovedanie budúcich zmien počasia. Tentokrát sa ale nepozerali do budúcnosti, no namiesto toho pretočili hodinky na obdobie pred 250-miliónmi rokov.
Ako autori štúdie vysvetľujú, vytvoriť model zachytávajúci tak dlhé časové obdobie je mimoriadne náročné na zdroje. Preto vytvorili simuláciu, ktorá zachytáva históriu Zeme v 10-miliónových “blokoch”. Dokopy vytvorili 26 samostatných simulácií. Každá simulácia pritom zachytávala množstvo rôznych faktorov, napríklad polohu kontinentov, variácie v solárnej radiácií a vyššie koncentrácie CO2 oproti dnešku. S prihliadnutím na tieto faktory výskumníci dokázali sledovať ako sa El Niño a La Niña správali v dávnej minulosti.
Neprehliadni
“Všimli sme si, že v dávnej minulosti bola solárna radiácia zasahujúca Zem o 2% nižšia oproti dnešku. Oxidu uhličitého v atmosfére však bolo oveľa viac. Výsledkom je, že atmosféra a oceány boli v minulosti planéty oveľa teplejšie ako v súčasnosti,” tvrdí Hu.
Pred 250-miliónmi rokov, počas obdobia mezozoika, bola Južná Amerika súčasťou superkontinentu Pangea. Výskumníci vysvetľujú, že sa fenomén El Niño a La Niña odohrávali na inom mieste ako dnes. Aj napriek týmto výrazným geografickým rozdielom však simulácie ukázali, že El Niño bol aktívny aj počas tohto obdobia.
Ukázalo sa, že dva hlavné faktory určujú intenzitu fenoménu El Niño. Ide o termálnu štruktúru oceánu a fenomén, ktorý vedci označujú ako “atmosférický šum”. Tento šum popisuje variabilitu vetrov na povrchu. Predchádzajúce výskumy, ktoré sa zaoberali týmto fenoménom, sa sústredili primárne na oceánske teploty. Táto štúdia ale dokazuje, že výskumníci musia brať ohľad aj na atmosférický šum a ako sa vetry môžu meniť. Prirovnávajú to ku kyvadlu.
Evolúcia podnebia v budúcnosti
Kyvadlo môžeme náhodne postrčiť a rovnako aj povrchové vetry môžu slúžiť ako nakopnutie, ktoré zintenzívni prirodzené oscilácie. Autori štúdie dodávajú, že pochopenie prastarého počasia našej planéty nám môže poskytnúť neoceniteľné poznatky o tom, ako klimatický systém Zeme funguje. Ak vieme, ako počasie pracuje, získame mimoriadne silný nástroj, ktorý nám dovolí presnejšie predpovedať ako sa podnebie bude meniť do budúcnosti.
Presné predpovedanie meniaceho sa podnebia nás môže zachrániť pred vážnymi problémami. Na základe toho, čím si naša Zem prešla v minulosti totiž vieme oveľa lepšie odhadnúť, či nás v budúcnosti nečaká vážna situácia, na ktorú by sme sa mali vopred pripraviť. Presnejšie klimatické modely by nám mohli napríklad pomôcť lepšie predpovedať evolúciu globálneho otepľovania.
