FCC schválila prvý satelit s orbitálnym zrkadlom. Satelit má ešte tento rok poslať slnečné svetlo späť na Zem
FCC schválila testovací satelit Eärendil-1, ktorý má odrážať slnečné svetlo na Zem. Astronómovia varujú pred plánom siete 50-tisíc zrkadiel.
Nad Zemou sa má ešte tento rok rozvinúť veľká reflexná fólia, ktorá bude odrážať slnečné svetlo späť na povrch. Americká Federálna komisia pre komunikácie, známa ako FCC, udelila 9. júla kalifornskej spoločnosti Reflect Orbital povolenie na vypustenie a prevádzku testovacieho satelitu Eärendil-1. Na tému upoznril server spacenews.com. Samotný Eärendil-1 astronómov až tak nedesí. Obavy vyvoláva najmä plán vybudovať po jeho otestovaní sieť desiatok tisíc podobných satelitov.
Satelit váži 142 kilogramov a na obežnej dráhe rozvinie fóliu s rozmermi 18 × 18 metrov. Vo výške približne 600 až 650 kilometrov ju bude natáčať tak, aby odrazené svetlo dopadlo na vybrané miesto na Zemi. Jeden svetelný prelet má trvať niekoľko minút.
Reflect Orbital chce v roku 2026 dostať do vesmíru dva satelity. Rozhodnutie FCC sa však týka iba Eärendil-1, nie budúcej komerčnej siete.
Samotný nápad nie je nový. Rusko už v roku 1993 rozvinulo približne 20-metrový reflektor Znamya 2, ktorý vytvoril svetelný pás s jasom podobným mesačnému svitu. Reflect Orbital sa však ako prvá pokúša premeniť orbitálne zrkadlá na platenú službu.
Od umelého dňa má prvý satelit ešte ďaleko
Firma hovorí o osvetľovaní stavieb, záchranárskych zásahov a odľahlých pracovísk. Najväčší obchodný potenciál však vidí pri solárnych elektrárňach. Zrkadlá by na panely svietili aj po západe Slnka a predĺžili čas výroby elektriny.
Neprehliadni
Prvé skúšky budú oveľa skromnejšie než predstava umelého dňa. Podľa plánov spoločnosti majú dva satelity v roku 2026 vytvoriť osvetlenie približne 0,1 luxu počas piatich minút. Ide skôr o jas mesačnej noci než o denné svetlo.
Hodnota 36 000 luxov, ktorou sa firma prezentuje na svojom webe, patrí až k vízii siete viac než 50-tisíc satelitov v roku 2035. Takáto konštelácia by podľa nej dokázala poskytovať svetlo porovnateľné s denným osvetlením alebo nepretržite udržiavať približne 100 luxov.
Najskôr však musí ukázať, že fóliu udrží stabilnú, lúč presne nasmeruje a svetlo sa nebude rozlievať ďaleko mimo určeného miesta. Žiadosť o licenciu vyvolala takmer 1 900 verejných reakcií, prevažne pre obavy zo svetelného znečistenia a zásahov do astronómie.
„Predstavte si oblohu plnú mesiacov“
Tony Tyson, hlavný vedec observatória Vera C. Rubin a výskumný profesor na University of California, Davis, označil plány Reflect Orbital za „ešte šialenejšie“ než konštelácie komunikačných satelitov, ktoré astronómom komplikujú prácu už dnes.
Najväčší problém vidí v samotnej fólii. Vo vesmíre sa môže vlniť, deformovať alebo mierne vychyľovať. Namiesto presne ohraničeného lúča by potom časť svetla dopadala aj mimo objednanej oblasti. „Predstavte si oblohu plnú mesiacov,“ povedal Tyson.
Výpočty Európskeho južného observatória ukazujú, že hlavný lúč jedného satelitu by na povrchu pokrýval oblasť širokú najmenej päť kilometrov. Z osvetlenej zóny by mohla družica pôsobiť až štyrikrát jasnejšie než Mesiac v splne. Aj mimo hlavného lúča by mohla svietiť približne ako Venuša.
Moderné observatóriá pracujú s objektmi miliardkrát slabšími než tie, ktoré zachytí ľudské oko. Jasný prelet môže znehodnotiť celý záber, zahltiť detektor a prekryť slabé galaxie, exoplanéty či asteroidy.
Pri plnej sieti 50-tisíc družíc by podľa simulácií ESO mohol jas nočnej oblohy narásť trojnásobne až štvornásobne. Výpočty pritom rátali s tým, že firma nebude cielene svietiť na observatóriá.
Betty Kioko z ESO preto označila veľké plánované konštelácie za existenčnú hrozbu pre optickú astronómiu. Nehovorila o jednom Eärendil-1, ale o desaťtisícoch reflexných družíc na obežnej dráhe.
Umelé predlžovanie dňa môže zasiahnuť celé ekosystémy
Výhrady majú aj environmentalisti. Množstvo prirodzeného svetla ovplyvňuje migráciu vtákov, aktivitu hmyzu, lov predátorov, rozmnožovanie aj rast rastlín. Niekoľkominútový test jedného satelitu sa nedá porovnávať s trvalým svetelným znečistením mesta. Opakované osvetľovanie veľkých území tisíckami družíc by však už mohlo meniť prirodzený rytmus noci.
Zatiaľ chýbajú údaje, podľa ktorých by sa dala určiť bezpečná hranica. Kritici preto žiadajú, aby úrady neposudzovali každý satelit oddelene, ale sledovali aj spoločný účinok celej siete.
FCC posudzovala frekvencie, nie to, čo zrkadlo urobí s nocou
FCC vo svojom rozhodnutí uviedla, že jej právomoci sa týkajú najmä rádiových frekvencií, komunikačných zariadení a rizika vzniku vesmírneho odpadu. Americké komunikačné zákony jej nedávajú jasnú právomoc rozhodovať o tom, ako odrazené svetlo ovplyvní ďalekohľady alebo nočné ekosystémy.
Astronomické výhrady preto komisia nepovažovala za dôvod na zamietnutie licencie ani na uloženie ďalších podmienok. Povolenie zdôvodnila verejným záujmom na testovaní nových vesmírnych technológií.
Pripomienky podľa FCC navyše dostatočne konkrétne nepreukázali významný environmentálny vplyv jedného krátkodobého testu. Väčšina námietok opisovala najmä následky budúcej siete 50-tisíc družíc, o ktorú Reflect Orbital zatiaľ nepožiadala.
Dvojročná licencia počíta s tým, že satelit bude približne rok vykonávať testy. Potom má znížiť obežnú dráhu a zaniknúť v atmosfére. FCC tak povolila časovo obmedzený experiment, nie trvalú prevádzku celej služby.
Reflect Orbital sa zaviazala spolupracovať s NASA, americkou Národnou vedeckou nadáciou a astronomickou komunitou. Sľubuje ochranné zóny okolo observatórií a tvrdí, že svetlo nebude natoľko silné, aby poškodilo ľudský zrak alebo teleskopy.
Prvý úspech môže otvoriť cestu desaťtisícom zrkadiel
Eärendil-1 sám osebe nočnú oblohu nezmení. Ak však experiment dopadne podľa očakávaní, firma získa prvý dôkaz, že technológia funguje aj mimo počítačových modelov.
Budúca konštelácia by už nebola jedným pokusom, ale globálnou infraštruktúrou s desiatkami tisíc pohyblivých zrkadiel. FCC ju zatiaľ nepovolila a Reflect Orbital by musela podať ďalšie žiadosti. Astronómovia sa však ozývajú už teraz, pretože pri stovkách vypustených satelitov by sa projekt zastavoval oveľa ťažšie.
Eärendil-1 má vzlietnuť neskôr v tomto roku. Firma počas testov overí presnosť cielenia a rýchlosť odklonenia lúča. Pre astronómov však pôjde najmä o precedens, ktorý naznačí, či sa z nočnej oblohy stane ďalší priestor pre komerčnú infraštruktúru.
