Falošný bankár je späť. Takto znejú telefonáty, ktorými podvodníci oberajú Slovákov o úspory, varuje banka
Slovenskom sa znova šíri telefonický podvod s falošným bankárom. Podvodníci sa vydávajú za banku, strašia napadnutým účtom a nútia ľudí posielať peniaze na "bezpečný účet". Pozri si, ako tieto hovory znejú a ako ich rozpoznať.
Len nedávno sme upozorňovali na prípad, keď ľuďom začali vo veľkom chodiť balíky na dobierku, ktoré si nikdy neobjednali. Väčšinou ide o zásielky v hodnote niekoľkých desiatok eur, ktoré má človek tendenciu automaticky prevziať. V skutočnosti však ide o podvod. Zahraničné firmy rozosielajú bezcenný tovar náhodným adresátom a rátajú s tým, že časť z nich balík prevezme a zaplatí. Reklamácia alebo vrátenie peňazí je pritom prakticky nemožné.
Najnovšie pred ďalším typom podvodu varuje aj VÚB Banka. Ide o tzv. podvod s „falošným bankárom“. Tento trik už Slovenskom v minulosti prešiel, no podľa aktuálnych hlásení sa opäť vracia vo veľkom.
Slovenskom znova lomcuje podvod s falošným bankarom
Útočník sa zvyčajne predstaví ako pracovník banky alebo policajt. Tvrdí, že účet obete je napadnutý, že niekto sa pokúša získať jej peniaze alebo že práve prebieha podozrivá operácia. Následne navrhne riešenie, ktoré má údajne zabrániť škodám. V skutočnosti však ide len o spôsob, ako dostať človeka k tomu, aby sám presunul svoje peniaze tam, kam chce podvodník.
Možno si teraz hovoríš, že na niečo také by si sa nemohol nechať nachytať. Problém je, že podvodníci pracujú s tlakom a strachom. Vytvoria dojem naliehavosti, hovoria rýchlo, používajú odborné výrazy a snažia sa obeti nedovoliť rozmýšľať. Práve stres a časový nátlak sú ich hlavnou zbraňou. V takom stave robia ľudia rozhodnutia, ktoré by za normálnych okolností nikdy neurobili.
Okrem toho útočníci často využívajú metódu spoofingu, kedy maskujú svoje mobilné číslo napríklad za číslo banky.
Neprehliadni
Ako prebieha podvod s falošným bankárom
Scenár sa môže líšiť, no základ je vždy rovnaký, vyvolať dojem, že sa deje niečo vážne a že treba konať okamžite. Napríklad, že je potrebné zablokovať podozrivé transakcie. Ako takýto hovor prebieha, si môže vypočuť nižšie.
Jedna z ďalších častých verzií je, že útočník tvrdí, že niekto prišiel do banky s tvojím občianskym preukazom a požiadal o úver alebo hypotéku. Podľa jeho slov je žiadosť už v procese schvaľovania a ak to nie si ty, treba ju čo najrýchlejšie zastaviť.
V tomto momente sa obeť dostáva pod silný psychologický tlak. Predstava, že by niekto mohol mať na jej meno cudzí úver, vyvolá strach a pocit ohrozenia. Človek potom začne robiť aj nelogické kroky. Podvodník sa pritom tvári ako ten, kto situáciu rieši a „pomáha“.
V niektorých prípadoch obeť navedie, aby si do počítača nainštalovala softvér na vzdialený prístup, napríklad TeamViewer. Tvrdí, že tak dokáže priamo v internet bankingu zastaviť schvaľovanie úveru alebo preveriť podozrivú aktivitu. V skutočnosti tým útočník získa prístup k zariadeniu obete, môže sledovať prihlasovanie do banky alebo priamo manipulovať s účtom.
Iná verzia podvodu pracuje s presunom peňazí. Falošný bankár tvrdí, že aby sa úver automaticky zamietol, musí sa preukázať, že nemáš dostatok peňazí na spolufinancovanie. Navrhne preto presun úspor na „bezpečný účet“. Často pritom obeti dokonca pomôže vytvoriť nový, údajne dočasný účet, kam má peniaze presunúť. V skutočnosti však ide o účet pod kontrolou podvodníkov alebo o medzičlánok, cez ktorý peniaze rýchlo zmiznú.
Hoci sa jednotlivé príbehy líšia, spoločné majú tri veci: vyvolanie strachu, vytvorenie časového tlaku a snahu dostať obeť k tomu, aby sama vykonala kroky, ktoré by za normálnych okolností neurobila. Práve v tom spočíva sila tohto podvodu.
Útočník dokáže využiť psychiku človeka vo svoj prospech
Nižšie si môžeš pozrieť video, ktoré ukazuje podobný mechanizmus v praxi. Klient banky v ňom trvá na tom, aby boli jeho peniaze prevedené na zahraničný účet, hoci ho skutočný pracovník banky opakovane upozorňuje, že ide o podvod. Video ilustruje, ako silno môže na človeka pôsobiť strach z údajného útoku na jeho účet a ako rýchlo sa dá zmanipulovať k nelogickému kroku.
Banky opakovane upozorňujú, že nikdy nežiadajú klientov, aby presúvali peniaze na iný účet, inštalovali si do počítača vzdialený prístup alebo zadávali citlivé údaje po telefóne. Ak niekto počas hovoru vytvára nátlak, tvrdí, že „ide o poslednú šancu“ a snaží sa ťa prinútiť konať okamžite, ide o jasný varovný signál.
