Facebook sa tvári ako bašta slobody slova, no zdá sa, že keď ide o peniaze, hodnoty dáva bokom
Meta sa roky snažila dostať na čínsky trh a bola ochotná pristúpiť na cenzúru. Dnes sa však prezentuje ako bojovník za slobodu slova.
Meta a jej CEO Mark Zuckerberg sa radi prezentujú ako bojovníci za slobodu slova. No najnovšie odhalenia hovoria o niečom inom. Podľa whistleblowerky Sarah Wynn-Williams, bývalej riaditeľky globálnej politiky pre Čínu, bol Facebook ochotný pristúpiť na požiadavky čínskej vlády a vytvoriť systém cenzúry obsahu, aby mohol oficiálne vstúpiť na tamojší trh. Na problematiku upozorňuje portál washingtonpost.com.
Cenzúra na čínsky spôsob
Facebook sa snažil dostať do Číny už od roku 2014. Bolo to obdobie, keď si sociálna sieť budovala globálnu dominanciu a hľadala nové trhy. Čína so svojimi miliardami užívateľov bola obrovské lákadlo, no mala jedno veľkú chybu, štátne regulácie internetu a tvrdú cenzúru. Facebook bol ochotný vyhovieť a dokonca prispôsobiť svoju platformu tak, aby sa filtrovali nevhodné témy.
Podľa whistleblowerky mal Facebook dokonca postaviť špeciálny algoritmus, ktorý automaticky odstránil obsah s citlivými témami, ako napríklad Tiananmen, Tibet či Hongkong. Navyše, bola v hre aj myšlienka vymenovania hlavnej redakčnej pozície v Číne, ktorá by mala moc nielen cenzurovať obsah, ale v prípade potreby aj vypnúť celú platformu.
Obmedzenie protivládnych hlasov
Podľa dokumentov bola snaha Facebooku o vstup do Číny taká intenzívna, že v roku 2017 dokonca obmedzili účet čínskeho podnikateľa Guo Wenguia, ktorý bol kritikom čínskej vlády. Facebook to odôvodnil porušením pravidiel, no whistleblowerka tvrdí, že skutočným dôvodom bolo zapáčiť sa čínskym regulátorom.
Aj napriek tomu sa Meta nikdy oficiálne na čínsky trh nedostala. WhatsApp bol v krajine zablokovaný už v roku 2017 a Facebooku sa nepodarilo získať regulárne povolenia. Čína sa namiesto toho rozhodla podporovať domáce sociálne siete, ako je WeChat a Weibo.
Neprehliadni
Meta si upravuje pravidlá podľa potreby
Zatiaľ čo sa Facebook snažil získať prístup do Číny a prispôsobiť sa jej cenzúre, dnes je situácia opačná. Mark Zuckerberg vystupuje ako ochranca slobody slova a kritizuje Čínsku vládu za jej kontrolu internetu. V roku 2019 na prednáške v Georgetowne tvrdil, že Meta nikdy nepodporí obmedzovanie slobody prejavu. No ak sa pozrieme na jeho minulosť, vyzerá to skôr ako pragmatizmus než principiálny postoj.
Zuckerberg dnes dokonca podporuje zákaz TikToku v USA. Argumentuje tým, že ide o čínsku aplikáciu, ktorá predstavuje bezpečnostné riziko. Je však paradoxné, že Facebook bol ešte pred pár rokmi ochotný spolupracovať s tou istou vládou, ktorú teraz kritizuje.
Dá sa Metu ešte brať vážne?
Celý tento príbeh ukazuje, že Meta a Zuckerberg sa riadia predovšetkým obchodnými záujmami, nie princípmi. Keď bolo v hre získanie miliárd nových užívateľov, boli ochotní ohnúť svoje hodnoty a spolupracovať s autoritárskym režimom. Keď sa to nepodarilo, začali sa prezentovať ako obrancovia slobody prejavu.
Pre bežného užívateľa to znamená jedno, treba si dávať pozor, komu veríme. Meta nie je organizácia, ktorá by bojovala za naše práva. Je to firma, ktorej primárnym cieľom je zisk a ktorá si pravidlá upravuje podľa toho, čo je pre ňu v danej chvíli výhodné. Takže nabudúce, keď budeš počuť Zuckerberga hovoriť o slobode slova, spomeň si na tento príbeh a sami sa zamyslite, či to myslí úpřimne.
