Exoplanéta, na ktorej „pršia drahokamy“: Astronómovia nahliadli do pekelného interiéru planéty WASP-121b
WASP-121b je jedna z najnehostinnejších planét, aké vo vesmíre existujú
WASP-121b je jedna z najdivokejších planét, aké astronómovia do dnešného dňa objavili. Nachádza sa približne 850-svetelných rokov od nás na jednej z najmenších obežných dráh. Jej hviezdu totiž obehne raz za 30 hodín. Planéta je dvakrát tak veľká ako Jupiter a svojou rotáciou je viazaná na hviezdu, okolo ktorej obieha. To znamená, že jedna časť planéty je neustále otočená smerom k hviezde.
Astronómom z inštitútu MIT sa po prvýkrát podarilo získať jasný pohľad na nočnú stranu planéty a v kombinácii s tým, čo vedia o dennej strane, získali celistvý pohľad na atmosféru tohto extrémneho sveta. Predchádzajúce pozorovania objavili v atmosfére planéty stopy vody a teraz astronómovia o trochu viac poodhalili proces, ktorý sa drasticky líši od toho, ktorý môžeme pozorovať u nás na Zemi.
Kolobeh vody na Zemi začína vyparovaním. Následne sa voda v oblakoch kondenzuje a nakoniec sa dostáva v podobe dažďa späť na povrch. V prípade exoplanéty WASP-121b je tento proces diametrálne odlišný. Na dennej strane, kde teploty dosahujú takmer 3-tisíc °C sa atómy vody od seba násilne odtrhnú. Následne ich vietor zaveje na nočnú stranu planéty, kde sú teploty oveľa nižšie. To umožňuje vodíku a kyslíku opätovné zlúčenie a vznik molekúl vody. Voda sa vplyvom veterných prúdov opäť dostáva na dennú stranu, kde sa proces začína nanovo.
Drahokamový dážď
Vietor je vo vodnom cykle planéty WASP-121b dôležitým faktorom a podľa odhadov vedcov môže dosahovať rýchlosť neuveriteľných 5 km/s (pozn. redakcie: Približne 18-tisíc km/h). To ale nie je všetko. Nočná strana planéty sa vyznačuje nízkymi teplotami, ktoré umožňujú vznik exotických typov oblakov tvorených železom a korundom. Korund je minerál, z ktorého vznikajú napríklad rubíny, či zafíry.
Rovnako ako v prípade vody, aj tieto oblaky sa dostanú na dennú stranu planéty, kde sú kovy v nich premenené na plynné skupenstvo. Počas tejto púte sa z korundových oblakov môže spustiť „drahokamový dážď“.
Neprehliadni
Extrémne teplotné rozdiely
Pozorovania astronómov priniesli globálny pohľad na atmosféru planéty WASP-121b a na teploty v jednotlivých vrstvách atmosféry. Na dennej strane planéty, od najhlbšej vrstvy po najvrchnejšiu, teploty kolísali od 2 200 do 3 200 °C. Na nočnej strane nastal výrazný pokles s teplotami od 1 500 do 1 200 °C.
Podľa teplôt a výšky astronómovia následne určovali, aké chemikálie môžu na planéte existovať. Vďaka modelom zistili prítomnosť železných, korundových a titánových oblakov na nočnej strane planéty.
Koncom tohto roka vedci použijú aj nový vesmírny teleskop Jamesa Webba, aby sa bližšie pozreli na extrémne podmienky planéty WASP-121b. Skúmať budú nielen extrémnu premenu vody, ale aj stopy oxidu uhoľnatého, ktorý by mal na planéte existovať. Analýza týchto prvkov dokáže astronómom prezradiť ako podobné planéty vznikajú.
