EÚ chce zmeniť tvoje práva na internete. Nový návrh môže pochovať to, čo chránilo tvoje súkromie roky
Digitálny omnibus mení spôsob, akým sa riešia sťažnosti na veľké technologické firmy. Nové pravidlá môžu oslabiť tvoje práva, presunúť moc do rúk úradov v Írsku a umožniť gigantom skrývať dôležité dôkazy. Čaká nás skutočná ochrana súkromia alebo len rýchlejšie a povrchnejšie rozhodovanie?
V digitálnom svete, kde o tvojich údajoch rozhodujú algoritmy a firemní právnici, sa opäť rozbehla európska legislatívna ruleta. Európska komisia totiž vytiahla na svetlo nový návrh reformy pod názvom Digitálny omnibus, o ktorom tvrdí, že má konečne preveriť, či v praxi vieme ochrániť práva obyčajných ľudí. Realita však nie je ani zďaleka taká sľubná, ako znie vo vyhláseniach z Bruselu.
Na papieri už roky funguje GDPR s imidžom najtvrdšieho ochranára tvojho súkromia. V praxi však rozhoduje rýchlosť byrokracie a nálady úradov v zahraničí, na ktoré bežný Slovák nemá dosah.
Skús sa zamyslieť, keď podáš sťažnosť na sociálnu sieť s írskym sídlom, tvoj prípad padne do siete úradných pravidiel, ktoré sa v každej krajine líšia. Kým slovenský úrad je známy ústretovejším prístupom, írsky úrad často „hrá podľa nôt“ tamojších digitálnych obrov. A práve to je kameň úrazu! Nové pravidlá síce sľubujú harmonizáciu postupov, ale pre bežného používateľa skôr otvárajú dvere rýchlejším, no zároveň povrchnejším rozhodnutiam. Pod novým návrhom sa môžeš ocitnúť v režime, kde po podaní podnetu ostávaš účastníkom len na papieri. V realite už do procesu zasiahneš len minimálne. A ak úrad tvoj prípad odmietne, máš smolu – na kľúčové dôkazy môžeš zabudnúť, rovnako ako na reálnu možnosť ovplyvniť verdikt.
Európska únia ide sama proti sebe, čo sa s ňou deje?
Riziká tohto prístupu si nevšímame len my, ale aj analytici z NOYB pod vedením Maxa Schremsa. Už dlhšie upozorňujú, že práva poškodených môžu zostať len ilúziou. Najväčšiu hrozbu vidia v zavedení procedúry, kde firmy ľahko ukryjú dôležité materiály pod nálepku „obchodné tajomstvo“ a iba úrad rozhodne, čo nakoniec sprístupní. Predstav si súd bez prístupu k spisu. Môžeš vyhrať, ak nevidíš argumenty protistrany?
Ďalší problém predstavuje takzvaný „One-Stop-Shop“. Právomoc rozhodovať o sťažnostiach často zostane úradu v domovskej krajine firmy. Práve v Írsku či Luxemburgu, kde sídlia giganti ako Google alebo Meta, je v minulosti evidovaných najviac prípadov zbytočného odkladania rozhodnutí či polovičatých sankcií.
Neprehliadni
Nádej, že aktívny slovenský úrad alebo úrad zastupujúci slovenského občana dokáže zasiahnuť, je skôr slabá. Digitálny omnibus sa tak javí najmä ako spôsob, ako urýchliť uzatváranie káuz, no nie vždy v prospech tých, ktorí sa bránia. Často to bude skôr hra v prospech veľkých platforiem. Napriek všetkému však pravda leží niekde uprostred. Reforma prináša aj pozitíva, ako napríklad jednotné podávanie sťažností, zrozumiteľnejšie lehoty a jasnejší postup pri konaniach, čo ocení najmä menší podnikateľ.
GDPR bude už len silné na papieri
Lenže výmena niektorých základných pilierov GDPR za reč o efektivite a jednotných pravidlách je otázna. Kto stratí najviac? Práve obyčajný človek, ktorý si predstavuje ochranu súkromia ako reálne právo, nie ako čakanie na rozhodnutie „kdejakého“ úradu. Pre Slovákov je dôležité uvedomiť si, že síce budú môcť podávať sťažnosti cez svoj domáci úrad, no hlavnú kontrolu a rozhodovanie nebude mať vždy on, ale najmä krajina, v ktorej má digitálny gigant sídlo.
Digitálna reforma síce sľubuje menej papierovania a rýchlejší postup, no pokiaľ nebudú rozhodnutia transparentné a sťažovatelia rovnocenní s firmami, riskuješ, že tvoj hlas sa stratí v šume byrokratického pekla! A na záver je tu otázka: budeme naozaj žiť vo svete, kde tvoje dáta majú hodnotu, alebo pôjde len o ilúziu digitálnej ochrany? Na koho strane teda je Európska únia?
