Epstein sa okrem sexuálnych škandálov pokúšal aj o návrat myšlienky „nadčloveka“: O eugenike sa vášnivo rozprával aj s poprednými univerzitami a vedcami
Na povrch sa dostávajú ďalšie ohavnosti, ktoré miliardár Jeffrey Epstein riešil s poprednou akademickou komunitou. Fascinovala ho hlavne eugenika.
Meno Jeffrey Epstein si väčšina ľudí spojí so sexuálnymi zločinmi a prepojeniami na elity. Nové dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti však odkryli ďalšiu vrstvu jeho sveta. Epstein sa roky intenzívne venoval myšlienke „zlepšovania“ ľudskej DNA a o týchto predstavách písal špičkovým vedcom.
Nešlo o okrajový záujem. V e-mailoch rozoberal genetiku inteligencie, dedenie vlastností či možnosť cielene upraviť embryá. Fascinoval ho transhumanizmus, teda smer, ktorý chce pomocou biotechnológií a umelej inteligencie posunúť ľudstvo na vyššiu úroveň. V jeho podaní však tieto úvahy nadobudli jasný eugenický tón, informuje Futurism.
Epstein nebol „vedátor“, používal ju ako sociálny štít
Epstein nepodporoval výskum z číreho nadšenia pre vedu. Peniaze mu poslúžili ako vstupenka medzi elitu a zároveň ako ochranný štít. Po prvom odsúdení v roku 2008 sa od neho časť spoločnosti dištancovala. Vedecké kruhy ho však naďalej prijímali.
Organizoval konferencie, financoval granty a objavoval sa na podujatiach so známymi menami. V roku 2006 usporiadal konferenciu na ostrove St. Thomas, kde sa zúčastnili aj osobnosti ako Stephen Hawking či Kip Thorne. Oficiálna téma znela gravitácia, no podľa svedectiev sa Epstein vracal ku genetickému „vylepšeniu“ ľudí.
Fotografie s uznávanými vedcami vytvorili dojem, že patrí do intelektuálnej špičky. Tento imidž mu otváral dvere k ďalším vplyvným ľuďom. Pre časť akademikov predstavoval „výstredného miliardára s otvorenou peňaženkou“. V praxi tak prebehol istý druh legitimizácie, peniaze a spoločné pódiá prekryli kriminálnu minulosť.
Neprehliadni
Problém „značkových detí“
Epstein sa netajil záujmom o tzv. „značkové deti“ (v e-mailoch dohľadateľné ako „designer babies“), čo uňho znamenalo deti s vybranými vlastnosťami. V jednej e-mailovej výmene s podnikateľom Bryanom Bishopom reagoval na otázku financovania slovami: „Nemám problém do tohto výskumu investovať.“
V komunikácii s jazykovedcom Noamom Chomskym napísal: „Priepasť vo výsledkoch vedomostného testovania afroamerickej komunity je dobre zdokumentovaná,“ a tvrdil, že by sa dala nájsť „sada génov, ktorá ovplyvňuje pracovnú pamäť“ a následne upraviť. Takéto úvahy vychádzali z presvedčenia, že genetika vysvetlí spoločenské rozdiely a že zásah do nej prinesie „lepších“ ľudí.
Dnes už genetické úpravy nepatria do sci-fi. Technológia CRISPR-Cas9 umožnila relatívne presnú editáciu genómu. Vedci ju skúmajú najmä ako nástroj liečby dedičných chorôb. Riziko však spočíva v tom, že rovnaký nástroj môže poslúžiť aj na vytváranie biologických nerovností, ak sa dostane do rúk človeka bez morálnych zábran a s neobmedzenými zdrojmi.
Epstein podľa reportáží uvažoval aj o „osievaní“ ľudstva vlastnou DNA. Na svojom ranči v Novom Mexiku chcel oplodniť viacero žien naraz a vytvoriť generáciu potomkov so svojimi génmi. Jeden z vedcov uviedol, že hovoril o dvadsiatich ženách súčasne. Tento plán síce nenabral oficiálnu podobu, no korešpondencia naznačila, že ho bral vážne.
Keď peniaze ohnú etiku
Ďalšou výraznou postavou v jeho sieti bol matematik a biológ Martin Nowak z Harvardu, ktorého výskum podporil sumou 30 miliónov dolárov. V e-mailoch sa objavili aj zvláštne výmeny správ. V jednej z roku 2014 Nowak napísal: „Našu špiónku chytili potom, ako splnila svoju misiu.“ Epstein sa opýtal: „Mučil si ju?“ Kontext zostal nejasný.
Zverejnené dokumenty poukázali aj na komunikáciu s bývalým profesorom Nathanom Wolfom, kde rozoberali myšlienku zásahu do ženského libida. Wolfe v jednom e-maile napísal: „Myslím, že to zasahuje ten ideálny bod, o ktorom sme hovorili (takpovediac).“ Takýto tón vyvoláva otázky, kam až niektorí vedci zašli, aby si udržali financovanie.
Prípad odkryl slabé miesto akademického sveta. Inštitúcie ako Harvard či MIT prijímali peniaze aj po tom, čo verejnosť poznala Epsteinovu minulosť. Niektorí vedci s ním komunikovali spôsobom, ktorý naznačil ochotu diskutovať aj bizarné či eticky problematické projekty.
Tento príbeh neukazuje iba osobnú posadnutosť jedného muža. Odhaľuje, ako kombinácia moci, peňazí a prestíže dokáže otupiť morálne reflexy. Aj najinteligentnejší ľudia sveta podľahnú tlaku financií a spoločenského postavenia. Otázka neznie len, čo všetko Epstein plánoval, ale aj ako blízko sa dostal k tomu, aby jeho predstavy získali vedecký lesk a praktickú podobu.
