Emoji nie sú také nevinné, ako vyzerajú. Vedci sa pozreli na to, ako na ne reaguje ľudský mozog
Emoji nie sú pre mozog len obyčajné obrázky. Výskum ukazuje, že pri pohľade na ne reaguje podobne ako na skutočné ľudské tváre a emócie spracúva už v priebehu milisekúnd.
Keď ti niekto pošle smajlík, tvoj mozog nereaguje tak, akoby šlo len o obyčajný obrázok. Namiesto toho ho spracováva spôsobom, ktorý sa podobá reakcii na skutočnú ľudskú tvár s emóciou. Ukázal to výskum, pri ktorom vedci merali mozgovú aktivitu ľudí pomocou EEG zariadenia.
Jedna skupina účastníkov sa pozerala na fotografie ľudských tvárí, druhá na emoji. Všetky obrázky zobrazovali rôzne emócie, napríklad radosť, hnev či smútok. Keď vedci porovnali mozgovú aktivitu oboch skupín, ukázalo sa, že reakcia na emoji sa v dôležitých bodoch podobala reakcii na skutočné tváre.
Mozog reaguje na emoji za 145 milisekúnd
Neurálne vzorce boli v oboch prípadoch takmer identické. Mozog spracoval emoji aj skutočné tváre v rovnakom časovom okne, väčšinou to trvalo len 145 až 160 milisekúnd. Takáto rýchlosť je typická pre oblasti mozgu, ktoré sa špecializujú na rozpoznávanie tvárí.
„Zistili sme, že sledovanie emoji vyvolalo neurálne reakcie podobné tým, ktoré súvisia so spracovaním skutočných ľudských tvárí,“ vysvetlila Madeline Molly Ely z Bournemouth University, ktorá výskum viedla.
Emoji teda nie sú len zábavné doplnky digitálnej komunikácie. Mozog ich vníma ako skutočné emocionálne signály.
„Naše zistenia ukázali, že sledovanie emoji vyvolalo neurálne reakcie podobné tým, ktoré súvisia so spracovaním skutočných ľudských tvárí. To naznačuje, že emoji nie sú len zábavné doplnky digitálnej komunikácie, ale môžu byť spracovávané mozgom spôsobmi porovnateľnými so skutočnými tvárami,“ doplnila.
Prečo emoji mozog nečíta len ako obyčajné obrázky
Výsledky naznačujú, že emoji využívajú tie isté neurálne dráhy ako skutočné tváre, najmä v časovom okne okolo 170 milisekúnd po zaznamenaní obrazu. V tomto období mozog najintenzívnejšie spracováva informácie o tvárach.
Neprehliadni
Emoji majú dokonca jednu výhodu oproti fotografiám, a to, že ich prehnané a schematické prevedenie robí emócie jasnejšími. Rozdiel medzi šťastným a smutným emoji dokáže mozog rozoznať ľahšie než medzi podobnými výrazmi na skutočných tvárach.
Zatiaľ čo reálne tváre sú jemnejšie a líšia sa podľa identity, pózy či textúry, emoji majú ostré hranice medzi kategóriami emócií. Zakrivenie úst, tvar obočia či konfigurácia očí sú pri nich zveličené, čo uľahčuje ich rozpoznanie.
Mozog najprv tvár zachytí, potom vyhodnotí jej význam
Vedci zaznamenali aktivitu mozgu v dvoch časových oknách. Prvé nastalo už po 100 až 120 milisekundách a vrcholilo okolo 160. milisekundy. Druhá fáza prišla neskôr, medzi 350. až 500. milisekundou.
Zatiaľ čo prvá fáza súvisí s rozpoznávaním tvárí, druhá pravdepodobne zahŕňa vyššie kognitívne procesy, a to hodnotenie emócií a rozhodovanie. V tejto neskoršej fáze už nezáleží na tom, či ide o emoji alebo fotografiu.
Mozog teda najprv rozozná, že sa pozerá na tvár s emóciou, a až potom vyhodnocuje jej význam bez ohľadu na to, či je skutočná alebo digitálna.
Keď pošleš emoji, mozog druhej strany to neberie na ľahkú váhu
Výsledky naznačujú, že emoji v správach nefungujú len ako vizuálna výplň. Mozog ich dokáže spracovať spôsobom, ktorý sa v dôležitých bodoch podobá tomu, ako reaguje na skutočné výrazy tváre. Aj preto v digitálnej komunikácii často nesú viac emócií, než sa na prvý pohľad zdá.
Treba však dodať, že výskum prebiehal v kontrolovaných podmienkach. Vedci pracovali so štandardizovanými emoji a pózovanými tvárami z jednej databázy, takže bežná komunikácia je v skutočnosti oveľa pestrejšia a menej predvídateľná. To však nemení pointu, že aj jednoduchý symbol na obrazovke môže aktivovať mechanizmy, ktoré si spájame s čítaním ľudskej mimiky.
Inými slovami, emoji nefungujú len preto, že sme si na ne zvykli. Fungujú aj preto, že nadväzujú na veľmi starý spôsob, akým mozog číta tváre a emócie. Namiesto svalov, kože a drobných pohybov mu tentoraz stačí zjednodušený digitálny výraz.
