Elektromobil s dojazdom vyše 4-tisíc kilometrov? Nová batéria z nich môže urobiť najobľúbenejší dopravný prostriedok
Výskumníci predstavili batériu, ktorá dá elektromobilu dojazd tisíce kilometrov.
Elektromobily sú podľa mnohých odborníkov budúcnosťou dopravy a skvelou možnosťou, ako znížiť emisie skleníkových plynov. Vodiči však elektromobilmi presvedčení nie sú, hlavne kvôli malému dojazdu a dlhým nabíjacím časom. Portál Green Car Stocks ale informuje o novej batérií, ktorá sľubuje približne 4 800 km dojazd na jedno nabitie.
Nová batéria sa zakladá na kremíku a má obrovský potenciál pretransformovať celý trh s elektromobilmi.
“V porovnaní s klasickými benzínovými alebo diesel motormi, elektromobily majú veľmi malý dojazd. Ďalšou výhodou spaľovacích motorov je, že vodič môže v prípade potreby jednoducho zastaviť na jednej z miliónov čerpacích staníc po celom svete a doplniť palivo v priebehu minút. Vodiči elektromobilov musia starostlivo plánovať svoju trasu a uistiť sa, že im nedôjde šťava skôr, než budú mať šancu dobiť. Nabíjacích staníc je v porovnaní s čerpacími stanicami stále veľmi málo, hoci sa situácia zlepšuje. Nateraz je ale elektromobil nevýhodou pre vodiča, ktorý nemá doma nabíjačku,” hovoria výskumníci.
Lepšie technológie pre batérie elektromobilov
Jedným z riešení je dať do elektromobilu batériu s extrémnou energetickou hustotou. Dojazd na tisíce kilometrov môže upokojiť myseľ vodiča, pretože sa nemusí báť, či bude mať šancu svoje vozidlo dobiť a kde. Moderné elektromobily poháňajú lítium-iónové batérie. Tie sú praktické a funkčné, no táto technológia sa už dostala do bodu, kedy ju nemôžeme vylepšovať bez kompromisov. Ako výskumníci podotýkajú, energeticky hustejšia lítium-iónová batéria je zároveň väčšia a ťažšia. To znamená, že extra energiu vozidlo minie na extra hmotnosť. Preto výskumníci experimentujú s odlišnými technológiami.
Nová batéria nahrádza grafitovú anódu, čo je kritická súčasť batérie, ktorá ukladá energiu. Namiesto grafitu výskumníci zvolili kremík. Ďalším spôsobom získania lepšej energetickej hustoty je náhrada tekutých elektrolitov za pevné v solid-state batériách. Kremík má lepšiu energetickú hustotu ako grafit, no bežne sa stáva, že expanduje, keď je nabitý, čím môže poškodiť batériu a zvyšuje riziko požiaru. Solid-state batérie ukázali taktiež potenciál, no majú svoje problémy. Sú príliš zložité a ťažko sa škálujú. To znamená, že ich na trhu ešte dlho neuvidíme.
Výskumníci sa snažia používať kremík a obísť nejako jeho nevýhody. V rámci nového výskumu sa im podarilo objaviť materiál, ktorý dokáže kremík zviazať a zabrániť jeho expanzii pri nabíjaní. Vďaka tomuto materiálu dokázali vyvinúť revolučnú batériu, ktorá dokáže uskladniť desaťkrát viac energie ako bežné elektromobilové batérie s grafitovými anódami.
Neprehliadni
“Náš objav má potenciál zvýšiť energetickú hustotu batérií a tým významne zvýšiť dojazd elektromobilu. Ako bude dochádzať k evolúcii batérií, elektromobily sa stanú lepšou alternatívou a dovolia nám znížiť množstvo emisií skleníkových plynov,” vyjadril sa Soojin Park, jeden z autorov štúdie.
Elektromobil s väčším dojazdom by už mohol byť lákavejší pre bežného vodiča. Ten by sa nemusel báť, že ostane niekde na krajnici s nabíjačkou pre elektromobil v nedohľadne.
Prelomové batérie
Ďalší fascinujúci koncept pochádza z University of Michigan. Výskumníci predstavili novú batériu pre elektromobily, ktorá dokáže vozidlo nabiť päťkrát rýchlejšie, a to aj v mrazivých podmienkach.
Ako informujú vo svojej novej práci, kľúčom bolo upraviť výrobný proces tak, aby sa stabilizoval náter na elektródach batérie. Vylepšeným výrobným procesom zároveň vylepšili mikroskopické kanály batérie. Vďaka tomu dosiahli, že nová batéria nemusí riešiť kompromis medzi dojazdom a rýchlosťou nabíjania. Rýchlejšie nabíjanie funguje aj v chladných podmienkach.
Výskum batérií pre elektromobily prebieha aj naďalej a môžeme s istotou povedať, že budúcnosť prinesie ďalšie revolučné objavy, ktoré prinesú elektromobilu do novej sféry. Ak sa ale pýtaš, čo bežného človeka môže ešte odrádzať do kúpy elektromobilu, títo výskumníci prišli so zaujímavou odpoveďou.
