Dni na Zemi sa predlžujú rýchlejšie než v minulosti. Vedci hovoria, že do toho zasahuje aj človek

Rotácia Zeme sa spomaľuje rýchlejšie než v minulosti. Topenie ľadov presúva hmotu planéty a predlžuje deň, čo má dopady aj na GPS a satelitné systémy.

OS Zeme.jpg
Zdroj: Silver Spoon (CC BY-SA 3.0)

Jar je tu, dni sa začínajú postupne predlžovať. Lenže existujú aj iné javy, ktoré menia dĺžku dňa nezávisle od ročných období. Rotáciu Zeme neustále ovplyvňuje gravitácia Mesiaca, pohyb atmosféry či procesy hlboko v jej vnútri. Vďaka nim sa deň mierne predlžuje alebo skracuje v jemných rytmoch, ktoré planéta „dýcha“ už miliardy rokov.

Nedávno publikovaný výskum tímov z Viedenskej univerzity a ETH Zürich v časopise Journal of Geophysical Research: Solid Earth však upozorňuje na niečo nové. Rotácia Zeme sa v súčasnosti spomaľuje tempom, ktoré je v geologickom kontexte nezvyčajne rýchle. To znamená, že dni sa veľmi pomaly predlžujú. Vedci zároveň naznačujú, že významnú úlohu v tomto procese zohráva aj klimatická zmena spôsobená človekom.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Pri otepľovaní planéty sa topia polárne ľadovce a horské ľadovce. Voda z nich sa dostáva do oceánov, čím sa zvyšuje hladina morí. Táto masa vody sa následne presúva viac smerom k rovníku. To mení rozloženie hmoty na planéte a spomaľuje jej rotáciu.

Je to podobné, ako keď sa otáčaš okolo svojej osi. Keď máš ruky pri tele, točíš sa rýchlejšie. Keď ich rozpažíš, spomalíš. Zem robí niečo podobné, len v obrovskom meradle.

Pangea Zem jeden kontinent.jpg
Zdroj: ianm36 / depositphotos.com

Zmeny v rotácii Zeme sú výnimočné, no treba ich čítať opatrne

Vedci sa snažili zistiť, či sa niečo podobné už v minulosti odohralo. Na tento účel analyzovali fosílne schránky mikroskopických morských organizmov, bentických foraminifer, ktoré žili pred miliónmi rokov. Chemické zloženie ich ulít totiž dokáže nepriamo odhaliť výšku morskej hladiny v minulosti. Z týchto údajov potom vedci modelovali aj zmeny dĺžky dňa.

Výsledky naznačujú, že súčasné tempo spomaľovania rotácie patrí medzi najvyššie za posledné milióny rokov. Treba však dodať, že ide o nepriamu rekonštrukciu a historické porovnania majú svoje limity. V minulosti rotáciu Zeme ovplyvňovali najmä prírodné faktory, dnes k nim pribúda aj vplyv človeka.

Zem z vesmiru
Zdroj: rfphoto / depositphotos.com

Človek mení rotáciu planéty, ale nie tak, ako si myslíš

Momentálne sa rotácia Zeme spomaľuje približne o 1,33 milisekundy za storočie. Na prvý pohľad ide o zanedbateľnú hodnotu. Lenže moderné technológie, ako GPS, satelitná navigácia či riadenie vesmírnych misií, sú na presnosť rotácie Zeme citlivé. Aj malé odchýlky preto musia byť zohľadnené a korigované.

Do budúcna môže byť tento efekt ešte výraznejší. Pri scenároch s vysokými emisiami skleníkových plynov sa odhaduje, že do roku 2080 by sa deň mohol predlžovať až o 2,62 milisekundy za storočie.

To však neznamená, že človek „prekonal“ vplyv Mesiaca. Gravitácia Mesiaca zostáva dlhodobo dominantným faktorom spomaľovania rotácie Zeme. Klimatická zmena však môže krátkodobo výraznejšie ovplyvňovať jej tempo, než sme boli zvyknutí.

Inými slovami, po prvýkrát v histórii máme merateľný vplyv na proces, ktorý bol miliardy rokov čisto prírodný.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať