Deti mohli na Facebooku viesť sexuálne rozhovory s AI. Zuckerberg to mal tolerovať, vyplýva zo žaloby. Meta to popiera
Podľa uniknutých informácií mal Zuckerberg vedome potlačiť prísnejšiu cenzúru AI spoločníkov od Mety, čo viedlo k tomu, že sa aj s deťmi rozprávala o erotických témach.
Meta sa v roku 2026 ocitla v bode, kde sa už nedá hovoriť len o nešťastnom nastavení algoritmov. Dokumenty zverejnené v rámci žaloby štátu Nové Mexiko ukázali, že Zuckerberg mal vedome povoliť rizikové správanie AI chatbotov aj po tom, čo interní experti upozornili na vážne hrozby pre deti. Jadrom sporu nie je samotná existencia AI spoločníkov, ale rozhodnutie umožniť ich používanie neplnoletým bez dostatočných zábran, a to v oblasti, kde sa miešajú emócie, sexualita a identita, informuje Reuters.
Podľa žaloby Mark Zuckerberg uprednostnil filozofiu „voľby a necenzúry“ pred odporúčaniami bezpečnostných tímov. Interná komunikácia naznačila, že vedenie odmietlo prísnejšie obmedzenia, vrátane rodičovských kontrol, a trvalo na tom, aby chatboti ostali „menej reštriktívni“. Výsledok je, že AI persony dokázali viesť romantické a sexuálne ladené rozhovory aj s používateľmi pod 18 rokov.
„Vytvárať a propagovať produkt, ktorý umožňuje mladistvým romantickú a aj sexuálnu interakciu s AI modelmi, ktoré môžu imitovať aj dospelé osoby, nepovažujem za obhájiteľné,“ vyjadril sa šéf politiky ochrany detí Ravi Sinha.
Pikantne sa s deťmi rozprávali aj celebrity
Zlom nastal v momente, keď sa do celej veci zapojili celebrity. Meta totiž v roku 2025 uzavrela zmluvy s verejne známymi osobnosťami, ako John Cena či Kristen Bell, a ich hlasy prepožičala AI postavám. Vyšetrovanie Wall Street Journal následne odhalilo, že tieto „celebritné AI“ viedli explicitné rozhovory s neplnoletými a dokonca hlasom slávneho herca komentovali vlastnú nelegálnosť. Tento precedens šokoval verejnosť. Nešlo len o ochranu detí, ale aj o zneužitie identity. Hlas, ktorý si mnohí spájali s filmom alebo rodinnou zábavou, sa zrazu objavil v sexuálnom kontexte. Práve tento moment spustil legislatívnu reakciu známej ako GUARD Act 2025.
Ešte znepokojivejšie však pôsobí psychologický rozmer celej kauzy. Odborníci v roku 2026 začali hovoriť o fenoméne „grooming by AI“. Na rozdiel od človeka algoritmus neúnavne reagoval, nikdy nestratil trpezlivosť a dokázal sa prispôsobiť presne tomu, čo dieťa potrebovalo počuť.
Výskumy ukázali, že viac než dve tretiny tínedžerov používali AI chatboty ako emocionálnych spoločníkov. Keď Meta minulý týždeň prístup náhle vypla, tisíce mladých ľudí zažili úzkosť a reálny smútok zo straty „priateľa“. Tento efekt potvrdil, že nešlo o nevinnú technickú hračku, ale o hlboký zásah do psychiky.
Neprehliadni
Žaloba spustila domino efekt
Interné dokumenty navyše naznačili zlyhanie etického dohľadu. Hlavný etický poradca Mety podľa uniknutých informácií ustúpil tlaku na rast a angažovanosť používateľov. To viedlo k reťazovej reakcii, k žalobe Nového Mexika sa v roku 2025 pridalo ďalších 28 amerických štátov. Bývalý šéf globálnej politiky Nick Clegg v internej komunikácii varoval, že sexuálne interakcie sa môžu stať dominantným spôsobom využívania týchto produktov tínedžermi a že „spoločenský backlash bude nevyhnutný“. Presne to sa aj stalo.
Meta sa bráni tvrdením, že dokumenty vykresľujú skreslený obraz a že Zuckerberg nariadil blokovať explicitný obsah pre mladších používateľov. Fakty však ukázali, že ochranné mechanizmy prišli neskoro. Až minulý týždeň firma úplne odstránila prístup tínedžerov k AI spoločníkom s tým, že pripraví „bezpečnejšiu verziu“.
Celý prípad dnes mnohí prirovnávajú k tabakovému priemyslu v 90. rokoch. Nie preto, že by technológia sama o sebe bola zlá, ale preto, že vedenie ignorovalo varovania o škodách. Otázka už nestojí, či AI patrí do života mladých ľudí, ale kto ponesie zodpovednosť za moment, keď sa z experimentu stal nekontrolovaný zásah do detskej psychiky.
