Deepfake podvody už pripravili ľudí o 3,7 miliardy dolárov. Tu na ne môžeš naraziť najčastejšie a sú čoraz presvedčivejšie
Deepfake podvody spôsobili škody za 3,7 miliardy dolárov. Najviac peňazí ľudia stratili cez falošné videá na sociálnych sieťach a krádeže identity.
Deepfake už dávno nepredstavuje iba zábavnú ukážku toho, čo dokáže umelá inteligencia s fotografiou alebo videom. Falošná tvár, hlas či video dnes dokážu poslúžiť aj ako nástroj na získanie skutočných peňazí. Podľa novej analýzy dosiahli zaznamenané globálne straty spôsobené deepfake podvodmi 3,7 miliardy dolárov. Ešte zaujímavejšie však vyzerá tempo, akým toto číslo rastie.
V rokoch 2020 až 2023 dosiahli zaznamenané straty iba 83 miliónov dolárov. V roku 2024 už suma vyskočila na 335 miliónov dolárov. Rok 2025 priniesol obrovský skok na 2,5 miliardy dolárov a za prvú polovicu roka 2026 pribudlo ďalších 764 miliónov dolárov, informujú experti zo Surfshark. Rok 2025 a prvá polovica roka 2026 tak spolu predstavujú 89 percent všetkých zaznamenaných globálnych strát v sledovanom období.
Čísla zároveň nemusia zachytávať celý rozsah problému. Analýza pracovala s verejne zdokumentovanými prípadmi, takže množstvo podvodov môže zostať mimo štatistík.
Sociálne siete sú pre podvodníkov ideálnym štartom
Najväčší podiel na deepfake podvodoch majú sociálne siete. Práve odtiaľ podľa analýzy pochádzali prípady so stratami vo výške približne 1,73 miliardy dolárov. To predstavuje až 47 percent celkových zaznamenaných strát. Podvodníci pritom často využívajú tváre známych osobností. Vytvoria video, na ktorom sa celebrita alebo iná verejne známa osoba tvári, že odporúča konkrétnu investíciu, kryptomenový projekt alebo finančnú službu.
Na prvý pohľad môže video pôsobiť presvedčivo. Tvár vyzerá správne, hlas môže znieť ako hlas skutočnej osoby a obsah môže mať podobu bežného príspevku na sociálnej sieti. Problém nastane v momente, keď používateľ uverí, že ponuku skutočne odporúča človek, ktorého pozná.
Neprehliadni
„Deepfake podvody už nie sú iba novinkou, ale neustálou hrozbou ukrytou v príspevkoch na sociálnych sieťach, telefonátoch či správach,“ uvádza analýza.
Práve dôveryhodnosť známej tváre môže podvodníkom výrazne pomôcť. Ak človek uvidí video známeho podnikateľa, herca alebo finančného odborníka, nemusí automaticky predpokladať, že jeho tvár vytvorila umelá inteligencia.
Druhé miesto patrí krádeži identity
Druhou najväčšou kategóriou sa stali podvody založené na vydávaní sa za inú osobu. Tie podľa analýzy priniesli straty vo výške 911 miliónov dolárov, teda približne štvrtinu celkového objemu. Tu už deepfake nemusí slúžiť iba na vytvorenie falošného videa. Podvodníci môžu kombinovať viac technológií naraz. Patria sem napríklad umelé tváre pri overovaní identity, výmena tváre vo videu, klonovanie hlasu, upravené doklady či vytváranie falošných účtov.
Útočník sa tak môže pokúsiť presvedčiť finančnú službu, že je skutočným majiteľom účtu. V iných prípadoch môže využiť falošnú identitu pri žiadosti o úver alebo pri získavaní prístupu k bankovému či kryptomenovému účtu. Deepfake teda nemusí presviedčať iba človeka. V niektorých prípadoch môže cieliť aj na automatizované systémy, ktoré majú overiť totožnosť používateľa.
Zaujímavou kategóriou sa stali podvody spojené s kryptomenovými automatmi. V roku 2025 dosiahli straty pri deepfake podvodoch využívajúcich kryptomenové ATM približne 333 miliónov dolárov. Scenár môže vyzerať jednoducho. Podvodník vytvorí falošný hlas alebo video dôveryhodnej osoby a následne obeť presvedčí, aby poslala peniaze cez kryptomenový automat.
Takéto podvody môžu cieliť najmä na starších ľudí. Útočník sa môže vydávať napríklad za príbuzného, pracovníka firmy alebo inú osobu, ktorej obeť dôveruje. Kryptomenová transakcia navyše môže priniesť ďalší problém. Keď obeť peniaze odošle, ich získanie späť nemusí byť jednoduché.
Deepfake sa dostáva aj do pracovných pohovorov
Umelá inteligencia už našla cestu aj do pracovného prostredia, hoci tentoraz v podstatne menej príjemnej podobe. Analýza zaznamenala približne 100 miliónov dolárov strát spojených s falošnými uchádzačmi o zamestnanie. Podvodníci pri týchto prípadoch využívajú AI generované životopisy, falošné identity, výmenu tváre či deepfake videá počas pracovných pohovorov.
Najväčší problém predstavujú najmä technologické pozície. Útočník sa môže pokúsiť dostať do firmy pod cudzou identitou a následne získať prístup k interným systémom alebo citlivým údajom. Z obyčajného pracovného pohovoru sa tak môže stať bezpečnostný problém.
Deepfake podvody navyše postupne prenikajú aj do kanálov, ktoré používaš každý deň. Telefonické podvody spojené s deepfake technológiami priniesli podľa analýzy 71 miliónov dolárov strát. Videoplatformy a konferenčné nástroje pridali 62 miliónov dolárov a komunikačné aplikácie 41 miliónov. E-mail predstavoval menšiu kategóriu so stratami približne 12 miliónov dolárov. Tieto čísla ukazujú zaujímavý posun. Deepfake nemusíš stretnúť iba pri virálnom videu na sociálnej sieti. Môže sa objaviť počas telefonátu, videohovoru alebo súkromnej správy.
A práve pri telefonáte môže byť problém ešte väčší. Ak ti zavolá človek s hlasom niekoho, koho poznáš, prirodzene môžeš predpokladať, že ide o skutočnú osobu.
Čísla treba brať ako konzervatívny odhad
Analýza nevychádza z každého deepfake podvodu, ktorý sa na svete odohral. Výskumníci skombinovali údaje z databáz AI Incident Database, Resemble.AI a OECD a sledovali prípady od januára 2020 do júna 2026. Do výskumu zaradili incidenty, pri ktorých vzniklo syntetické video, obrázok alebo zvuk, prípad overili mediálne zdroje a zároveň existovali jasne zdokumentované finančné straty. Ak jeden incident zahŕňal viac krajín, výskumníci rozdelili finančnú stratu medzi jednotlivé štáty.
Každý prípad zároveň zaradili do jednej hlavnej kategórie, aby nedošlo k dvojitému započítaniu.
„Tieto údaje predstavujú konzervatívny odhad založený na verejne nahlásených prípadoch,“ uvádza metodika štúdie.
Skutočný rozsah finančných škôd preto môže byť vyšší. Nie každý človek totiž podvod nahlási a nie každý incident sa dostane do médií alebo verejných databáz.
Prečo deepfake podvody rastú tak rýchlo?
Technológia sa stala dostupnejšou a vytvorenie presvedčivého falošného obsahu už nemusí vyžadovať špeciálne vybavenie ani tím profesionálov. Podvodník môže skombinovať fotografiu, hlasový klon a video tváre a následne vytvoriť obsah, ktorý na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne. Práve preto bude čoraz dôležitejšie nespoliehať sa iba na to, čo vidíš alebo počuješ. Ak ti niekto cez telefonát oznámi naliehavú finančnú požiadavku, samotný hlas už nemusí stačiť ako dôkaz identity. Pri videu zase samotná tvár nemusí znamenať, že naozaj sleduješ konkrétneho človeka.
Celková suma 3,7 miliardy dolárov pritom ukazuje, že deepfake podvody už predstavujú reálny finančný problém. Najväčšia časť zaznamenaných škôd stále vzniká na sociálnych sieťach, no podvodníci postupne využívajú aj telefóny, videohovory, komunikačné aplikácie či pracovné pohovory.
A keďže samotné čísla za rok 2026 zahŕňajú zatiaľ iba jeho prvých šesť mesiacov, ďalší vývoj tejto kategórie podvodov bude ešte zaujímavé sledovať.
