Čo sa deje v tele, keď odpadneme? Bez príčiny sa to nedeje, no nie vždy je dôvod na paniku
Čo sa deje s telom pri mdlobe, prečo človek stratí vedomie a kedy môže odpadnutie upozorniť na vážnejší problém so srdcom či tlakom?
Mdloba patrí medzi situácie, ktoré dokážu poriadne vystrašiť. Či už odpadneš ty alebo človek vedľa teba, prvá reakcia býva často panika. Vo väčšine prípadov však telo nestratí vedomie bez príčiny. Za mdlobou stojí krátkodobý pokles prietoku krvi do mozgu, ktorý na niekoľko sekúnd alebo minút pripraví mozgové bunky o dostatok kyslíka a živín.
Lekári tento stav označujú ako synkopa, píše portál Sciencing. Ide o krátku stratu vedomia, po ktorej sa človek väčšinou pomerne rýchlo preberie a postupne sa vráti do normálu. Hoci väčšina prípadov nesúvisí s vážnym ochorením, niektoré mdloby môžu upozorniť aj na zdravotný problém, ktorý si vyžiada odborné vyšetrenie.
Mozog reaguje na náhly pokles krvného tlaku
Mozog patrí medzi orgány s najvyššou spotrebou kyslíka. Ak sa prívod krvi náhle zníži, veľmi rýchlo to pocíti. Práve preto môže prísť závrat, rozmazané videnie alebo krátka strata vedomia. Takáto situácia zvyčajne netrvá dlho. Len čo sa krvný obeh opäť upraví, mozog získa dostatok kyslíka a človek sa preberie. Väčšina ľudí zostane v bezvedomí iba niekoľko sekúnd alebo niekoľko minút.
Pred samotným odpadnutím sa často objavia varovné príznaky. Môžeš pocítiť závrat, nevoľnosť, slabosť, studený pot alebo rozmazané videnie. Niektorí ľudia opisujú aj pocit, že sa im pred očami zatiahne tma. Lekári rozlišujú viac druhov synkopy. Najčastejšie ide o takzvanú reflexnú alebo vazovagálnu synkopu. Tá vznikne vtedy, keď nervový systém prudko zníži krvný tlak a spomalí srdcovú činnosť. Výsledkom je krátkodobé zhoršenie prekrvenia mozgu.
Spúšťačov existuje viac. Mdlobu môže vyvolať pohľad na krv, silná bolesť, veľký strach, extrémny stres, dlhé státie, pobyt vo veľkom teple, silný kašeľ alebo dokonca intenzívny smiech. Riziko zvýši aj dehydratácia, keď telo nemá dostatok tekutín.
Neprehliadni
Práve tento typ mdloby patrí medzi najčastejšie, najmä u mladších ľudí. Dobrou správou zostáva, že vo väčšine prípadov nezanechá trvalé následky.
Odpadnúť môžeš aj po rýchlom postavení
Ďalším pomerne častým dôvodom mdloby je ortostatická synkopa. Objaví sa po prudkom postavení z postele alebo zo stoličky. Keď vstaneš, časť krvi sa presunie do dolných končatín. Organizmus zvyčajne okamžite upraví krvný tlak aj činnosť srdca, no niekedy táto reakcia nepríde dostatočne rýchlo. Mozog tak na krátky čas dostane menej krvi, čo môže skončiť závratom alebo mdlobou.
Niektoré lieky, ochorenia nervového systému či vyšší vek môžu riziko ešte zvýšiť. Ak sa ti podobné stavy opakujú, lekári často odporúčajú pomalšie vstávanie, dostatočný pitný režim a konzultáciu s odborníkom.
Hoci väčšina mdlôb nepredstavuje vážne ohrozenie zdravia, existuje aj nebezpečnejší typ. Ide o takzvanú srdcovú synkopu. V tomto prípade vznikne problém priamo v srdci. Príčinou môže byť porucha srdcového rytmu, poškodenie srdcového svalu alebo prekážka, ktorá obmedzí prietok krvi.
„Len približne jeden z desiatich prípadov synkopy súvisí so srdcom, no práve tento typ si vyžaduje rýchlu lekársku pomoc,“ upozorňujú odborníci.
Varovným signálom môže byť strata vedomia počas fyzickej námahy, bolesť na hrudníku alebo nepravidelný pulz. V takýchto prípadoch netreba návštevu lekára odkladať.
Čo robiť, ak buď my, alebo niekto vedľa nás odpadne?
Ak pocítiš závrat alebo rozmazané videnie, sadni si alebo ľahni ešte pred stratou vedomia. Tým výrazne znížiš riziko úrazu pri páde. Ak odpadne niekto vedľa teba, najskôr skontroluj, či dýcha. Následne ho ulož do bezpečnej polohy a po prebratí mu dopraj niekoľko minút odpočinku. Odborníci odporúčajú nestavať sa okamžite na nohy, telo potrebuje čas na úplnú stabilizáciu krvného obehu.
Aj keď sa človek po mdlobe cíti po chvíli opäť dobre, udalosť by nemal úplne ignorovať. Platí to najmä vtedy, ak sa príčina neukáže ako zjavná alebo sa strata vedomia zopakuje viackrát. Lekár dokáže pomocou vyšetrení odhaliť, či išlo iba o krátkodobý pokles krvného tlaku alebo o prvý príznak vážnejšieho ochorenia. b
