Čo by sa stalo, keby sa narodilo dieťa vo vesmíre? Na toto ešte nie sme pripravení, tvrdia vedci
Čo by sa stalo, keby sa narodilo dieťa vo vesmíre? Výskumníci vysvetľujú, ako by prebiehal pôrod a tehotenstvo.
Program Artemis je v plnom prúde a jeho cieľom je nielen dostať ľudí späť na Mesiac, no tentokrát vybudovať aj prvú mesačnú základňu, ktorá by ukázala, že dokážeme prežiť v prostredí mimo Zeme. Popri tom sa však vesmírne agentúru, a nielen tie, pozerajú aj smerom k Marsu. Je jasné, že v určitom momente sa z ľudstva stane vesmírny druh, no čo sa stane, ak by sa vo vesmíre narodilo prvé dieťa?
Ako informuje portál Science Alert, už samotné tehotenstvo na Zemi je rizikové, hoci mnohí o týchto rizikách nemáme predstavu. Štatistiky ale hovoria, že približne dve tretiny ľudských embryí sa nedožijú dostatočne dlho na to, aby sa mohli narodiť. Podľa vedcov väčšina strát prebieha v prvých týždňoch po oplodnení, keď veľa matiek ani len netuší o tom, že sú tehotné.
“Tehotenstvo môžeme chápať aj ako reťazec biologických míľnikov. Každý z nich sa musí udiať v správnom poradí a každý má určitú šancu na úspech. Na Zemi vieme tieto šance odhadnúť pomocou klinického výskumu a biologických modelov. Vo vesmíre.., to je diametrálne odlišný prípad,” hovoria výskumníci.
Riziká mikrogravitácie
Mikrogravitácia je stav takmer beztiaže, s ktorým sa astronauti stretávajú počas pobytu vo vesmíre. Odborníci odhadujú, že pobyt v mikrogravitácií by počatie dieťaťa mohol skomplikovať, no následne by až tak veľmi nenarúšal ďalšie fázy tehotenstva, akonáhle sa embryo úspešne usadí v maternici.
Výskumníci si ale nie sú istí, čo presne by sa odohrávalo počas samotného pôrodu. Vedia ale odhadnúť, že pôrod vo vesmíre by prebiehal oveľa komplikovanejšie ako pôrod na Zemi. V nulovej gravitácii totiž nič neostáva na mieste. V priestore kozmickej rakety sa vznášajú nielen ľudia, ale aj tekutiny. Celkovo by bol teda pôrod oveľa “špinavší” než na Zemi.
Častokrát si to neuvedomujeme, ale gravitácia našej planéty pomáha pri každom jednom kroku od pôrodu až po kŕmenie novorodenca.
Neprehliadni
“Rovnako musíme spomenúť, že vyvíjajúce sa dieťa v maternici aj na Zemi vyrastá v niečom, čo pripomína mikrogravitáciu. Vo vnútri maternice je plod obklopený amniotickou tekutinou, v ktorej sa dieťa prirodzene nadnáša a je zároveň chránené pred nárazmi. Zaujímavosťou je, že aj astronauti cvičia vesmírne prechádzky v obrovských bazénoch, ktoré simulujú stav beztiaže,” vysvetľujú vedci.
Gravitácia je však len jedným z problémov, s ktorým sa musí pri pôrode vo vesmíre počítať. Ďalším problémom sú kozmické lúče, vysokoenergetické častice, ktoré putujú vesmírom takmer rýchlosťou svetla. Ide o žiarenie, ktoré môže poškodiť bunky, ak sa stretne s ľudským telom. Najväčší problém predstavujú kozmické lúče v prvom mesiaci po oplodnení vajíčka.
Riziká sa ani tu nekončia
Rovnako treba počítať, že ku koncu tretieho trimestra plod rapídne rastie, čím sa stáva väčším cieľom pre kozmické lúče. Výskumníci zároveň vysvetľujú, že keby kozmický lúč zasiahol sval maternice, mohlo by to vyvolať kontrakcie a potenciálne aj predčasný pôrod. Hoci zdravotníctvo nesmierne pokročilo, čím skôr sa bábätko narodí, tým väčšie je riziko komplikácií, hlavne vo vesmíre.
“Už na Zemi tehotenstvo a pôrod predstavujú riziká. Vo vesmíre sú tieto riziká znásobené, no teoreticky nič nebráni samotnému počatiu a pôrodu,” hovoria odborníci.
Ak by teda šťastie stálo na strane matky, dieťa sa vyvinie a aj narodí zdravé aj vo vesmíre. Tu ale potenciálne problémy nekončia. Vývoj dieťaťa totiž nekončí pôrodom.
Dieťa narodené vo vesmíre by sa vyvíjalo a rástlo v prostredí nulovej gravitácie. Toto prostredie by mohlo narušiť vývoj posturálnych reflexov alebo koordinácie. Ide o inštinkty, ktoré pomáhajú dieťaťu naučiť sa ako zodvihnúť hlavu, posadiť sa, plaziť sa a nakoniec kráčať. Vo všetkých prípadoch ide o pohyby, ktoré sú závislé na gravitácii.
Výskumníci teda konštatujú, že teoreticky sa dieťa môže počať aj narodiť vo vesmíre. Momentálne ho však nedokážeme ochrániť pred rizikami, ktorým by vo vesmíre čelilo.
