Čo ak tie isté asteroidy, ktoré pustošili Zem, pomohli naštartovať život? To, čo vyzeralo ako čistá skaza, mohlo vytvoriť ideálne podmienky
Asteroidy nemuseli na ranej Zemi prinášať len skazu. Vedci upozorňujú, že po ich dopadoch mohli vzniknúť horúce hydrotermálne systémy, v ktorých sa rozbehli chemické procesy vedúce k vzniku života.
Vznik života na našej planéte je stále nezodpovedanou otázkou, ktorá vedcom nedáva spať. Predpokladá sa, že kedysi na Zemi panovali drsné podmienky. Planéta bola bombardovaná asteroidmi a uvažuje sa aj o tom, že sa v ranom období zrazila s iným veľkým telesom. Na prvý pohľad to rozhodne nevyzerá ako prostredie vhodné pre vznik života. Na tému upozornil portál ScienceDaily.
Výskumníčku Sheu Cinquemani zaujala práve teória týkajúca sa nárazov asteroidov a hydrotermálnych systémov. Jej výskum tak obracia zaužívaný pohľad. Práve katastrofické udalosti, ktoré Zem pustošili, mohli zároveň vytvoriť podmienky, v ktorých sa spustili dôležité chemické procesy vedúce k vzniku života.
„Otázka, ako sa z neživého stane živé, ostáva jednou z najväčších záhad vedy,“ hovorí Shea Cinquemani.
Asteroidy mohli prispieť ku vzniku života
V centre jej záujmu boli hydrotermálne prieduchy a hydrotermálne systémy. Ide o miesta, kde sa horúca, minerálmi nabitá voda pohybuje cez horniny a dostáva sa do okolia, čím vytvára vhodné chemické a energetické podmienky pre zložité reakcie. Zvláštnu pozornosť venovala systémom vzniknutým po dopade meteoritov, ktoré sa podľa nej doteraz podceňovali, hoci mohli byť pre vznik života dôležité.
Už od 70. rokov minulého storočia sa vedci zaujímajú o hlbokomorské hydrotermálne prieduchy. Tie dodnes predstavujú model prostredia bez slnečného svetla, no plného života. Organizmy tam využívajú chemosyntézu, teda získavanie energie z chemických reakcií s látkami, ako je sírovodík. Na fotosyntézu v takýchto hĺbkach jednoducho nie sú podmienky.
Zaujímavé na celej práci je aj to, že projekt pôvodne vznikol ako semestrálne zadanie. Cinquemani sa počas posledného ročníka štúdia venovala otázke, či by hydrotermálne prieduchy na Marse mohli podporiť život. Po skončení školy túto tému rozšírila na plnohodnotný prehľadový článok, v ktorom porovnala hlbokomorské prieduchy so systémami vzniknutými po dopadoch meteoritov. Práca prešla náročným recenzným konaním a až potom vyšla ako vedecký článok.
Neprehliadni
Podľa výskumníčky teda raná Zem nemusela byť len nehostinnou „pustinou“ bez šance na vznik života. Práve bombardovanie asteroidmi mohlo vytvárať akési lokálne chemické „ostrovčeky“, kde sa podmienky na istý čas zmenili v prospech zložitejších reakcií. Tieto nebeské telesá tak nemuseli znamenať len deštrukciu, ale aj vznik horúcich, minerálmi bohatých prostredí, ktoré mohli pretrvať tisíce až desaťtisíce rokov.
Sme „deťmi“ vesmíru?
Tento výskum má význam aj pre astrobiológiu. Na mesiacoch Europa a Enceladus sa podľa vedcov môžu nachádzať oceány, pod ktorými by mohli fungovať podobné hydrotermálne systémy ako na Zemi. Dokonca aj Mars mohol v minulosti hostiť hydrotermálne oblasti v kráteroch po dopadoch asteroidov. Ak sa život mohol zrodiť v takýchto podmienkach tu, možno ich treba hľadať aj inde v slnečnej sústave, prípadne aj za jej hranicami. Otázkou zostáva, či sa nám napriek sľubným teóriám podarí taký život skutočne objaviť, hoci aj len v jeho najjednoduchšej forme.
Pre Cinquemani má táto téma aj osobný rozmer. Dnes pracuje ako technička v Rutgersovom New Jersey Aquaculture Innovation Center, kde pomáha s výskumom akvakultúr a pripravuje sa na ďalšie štúdium v oblasti morských vied.
„Ľudia sú neuveriteľne zvedaví tvorovia,“ hovorí. „Stále sa pýtame, odkiaľ sme prišli a ako sa všetko začalo. Možno úplnú odpoveď nikdy nezískame, no práve to nás poháňa ďalej.“
