Čo ak je každá čierna diera bránou do iného vesmíru? Vedci otvorili Pandorinu skrinku kozmu.
Slovo multiverzum môže v tomto prípade nadobudnúť celkom nový význam. Čo ak je každá čierna diera samostatným vesmírom a ten náš je len malou časťou ešte väčšej reality?
Vesmír nás stále dokáže prekvapiť a posledné objavy z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) opäť upravujú naše predstavy o jeho fungovaní. Vedci totiž identifikovali nečakaný jav: galaxie z raného vesmíru sa zdajú, že preferujú jeden smer rotácie. Tento fenomén môže mať ďalekosiahle dôsledky a otvára diskusiu o tom, či náš vesmír nie je „uväznený“ vo vnútri čiernej diery.
Vďaka pokročilým infračerveným snímačom, ktoré sú schopné preniknúť do obrovských kozmických vzdialeností. Aj cez mračná prachu a plynu, poskytuje JWST doteraz nevídaný pohľad späť do obdobia len 300 miliónov rokov po Veľkom tresku. Tím vedený Liorom Shamirom z Kansas State University využil tieto dáta na analýzu až 263 galaxií, ktoré boli dostatočne jasné na stanovenie ich rotácie.
Podľa tradičných kozmologických modelov by rotácie galaxií mali byť rozložené náhodne. Keďže sa predpokladá, že vesmír je na veľkých mierkach izotropický, čiže rovnomerný vo všetkých smeroch. Realita sa však ukázala byť iná.
Žijeme v pozostatkoch masívnej hviezdy?
Až 60% skúmaných galaxií sa otáčalo v smere hodinových ručičiek a 40% v opačnom smere. Tento rozdiel je naozaj výrazný a z fotografií, ktoré zachytáva JWST, je tento trend rozpoznateľný aj bez špeciálneho vzdelania či náročnej analýzy. Podľa Shamira je táto asymetria najmä pri vyšších červených posunoch. Teda pri pohľade do časov, kedy bol vesmír mladý, je ešte výraznejšia.
Tento objav naznačuje, že základný princíp rovnomernosti vesmíru môže byť zložitejší, než sme si doteraz mysleli. Ak by sa potvrdil, môže to znamenať, že naše modely kozmológie treba výrazne prepracovať. Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení. Jednou z najzaujímavejších je myšlienka, že celý náš vesmír môže byť súčasťou vnútra čiernej diery a teda že existuje „väčší“ vesmír, v ktorom sa náš vesmír nachádza. Rotácia by tak nebola náhodná, ale vyplývala by z rotujúcej štruktúry nášho vesmíru ako celku.
Neprehliadni
Alternatívne môžu pozorované rozdiely ovplyvňovať aj efekty spojené s Dopplerovým posunom. Galaxie rotujúce proti smeru Mliečnej dráhy môžu pôsobiť jasnejšie, a teda byť v našich pozorovaniach nadmerne zastúpené. V takom prípade by sme museli prehodnotiť spôsob, akým meriame vzdialenosti a veky galaxií, čo má vplyv aj na naše chápanie expanzie vesmíru.
Predstavujú čierne diery ďalšie vesmíry?
Tieto zistenia vyvolávajú pomerne živé diskusie v astronomickej komunite. Kým niektorí vedci vítajú túto púť do neprebádaných oblastí, iní zdôrazňujú opatrnosť a potrebu potvrdenia údajov väčším počtom meraní a rôznymi metódami. Sú tu totiž stále otázky, či nejde o náhodný efekt, chybu v spracovaní dát, alebo môže výsledky ovplyvňovať špecifikum zobrazovacích techník.
S nástupom ďalších vesmírnych misií, ako sú teleskopy Euclid a Roman, budeme môcť tieto záhady skúmať podrobnejšie. Otázky, ktoré stoja pred vedcami, sú totiž kľúčové pre samotnú podstatu nášho chápania vesmíru – od jeho vzniku až po jeho budúcnosť. Prostredníctvom týchto pozorovaní sa učíme vidieť vesmír nielen ako nehybný kolos, ale ako dynamický, stále sa vyvíjajúci priestor, ktorý nás stále dokáže prekvapiť.
