Čínski archeológovia objavili nový druh človeka Homo juluensis. Mal väčší mozog ako my
Výskumníci objavili fosílie nového druhu človeka, ktorý mal väčšiu lebku a mozog ako Homo sapiens. Ide o druh Homo juluensis.
Čínski archeológovia objavili takmer 200-tisíc rokov staré fosílie, ktoré patria novému druhu človeka, Homo juluensis, informuje portál The Sun.
Výskumníci predpokladajú, že išlo o prvých ľudí, ktorí kráčali po tejto planéte a žili v rovnakom období, ako Neandertálci a Homo sapiens. Fosílie ukazujú, že sa tento druh vyznačoval väčšou hlavou a mozgom, no mal aj o niečo väčšie zuby.
Tento druh človeka existoval pred približne 200-tisíc rokmi a momentálne sa verí, že zmizol z povrchu planéty niekedy pred 120-tisíc rokmi. Moderný človek, teda druh Homo sapiens, vznikol tiež niekedy v období pred 200-tisíc rokmi.
“Keď sa bavíme o Homo juluensis, hovoríme o pomerne veľkej populácii hominidov,” vysvetľuje antropológ Christopher Bae.
Väčšia hlava sa nerovná inteligencii
Výskumníci podotýkajú, že väčší mozog druhu Homo juluensis nemusí nutne znamenať, že boli múdrejší. Tento živočích mal zároveň väčšie zuby, kvôli čomu mohol skôr inklinovať k lovu. Hoci veľa o tomto druhu nevieme, názor vedcov znie, že Homo juluensis žil v malých loveckých skupinkách a venovali sa lovu divokých koní. Ich väčšie zuby im dovoľovali skonzumovať väčšinu zvieraťa, vrátane kostí a chrupaviek.
Nevylučuje sa ani to, že títo naši predkovia dokázali využiť časti svojich úlovkov na výrobu oblečenia alebo rôznych nástrojov. Výskum poodhalil aj jednu z možných príčin ich vyhynutia. Ako sme naznačili na začiatku, fosílie Homo juluensis výskumníci objavili v Číne. Predpokladá sa, že pred 200-tisíc rokmi sa táto oblasť vyznačovala neuveriteľne krutými zimami. Jedna silná zima mohla tento druh vyhladiť.
Neprehliadni
Homo juluensis vymrel pred 120-tisíc rokmi, čo je obdobie, kedy druh Homo sapiens začal migrovať z Afriky do iných kútov planéty. Fosílie málo známeho druhu objavili archeológovia v 70. rokoch na dvoch rôznych náleziskách v Číne. Výskumy usúdili, že miesto, kde fosílie našli, bolo miesto, kde naši predkovia ulovili a spracovali ulovené kone.
Zároveň to ale nie je prvýkrát, čo výskumníci predpokladali, že objavili nový druh človeka. Objavené fosílie prešli dôslednou analýzou expertov. Tí sa zhodli, že úlomky lebky, zubov a čeľuste s najväčšou pravdepodobnosťou nepatrili druhu Homo sapiens. Výskumníci z Izraela nazývajú túto populáciu Nesher Ramla.
Pravdepodobne vynikajúci lovci
Výskumníci predpokladajú, že aj Homo juluensis boli vynikajúcimi lovcami, rovnako ako Neandertálci alebo moderní ľudia. Vedci stále nevedia, na akú veľkú korisť si títo predkovia trúfli. Tento rok sa ale objavila štúdia, ktorá tvrdí, že lov na legendárnych mamutov neprebiehal tak, ako by sme si mohli myslieť.
Vo filmoch alebo náučných médiách sa naši predkovia častokrát vyobrazujú ako chrabrí lovci, ktorí sa na gigantického mamuta rozbehli s oštepom a zabili ho nakoniec tak, že tieto oštepy vrhali na zraniteľné miesta zvieraťa. Výskumníci uznávajú túto teóriu ako možnú, no popri tom nevylučujú ani to, že naši predkovia útočili buď na zraniteľné zvieratá alebo oberali mŕtvoly.
Nová štúdia tvrdí, že naši predkovia mohli zaprieť oštep do zeme a nakloniť ho tak, aby sa veľké zviera naňho nabodlo, keď bežalo smerom k lovcovi. Tento spôsob by zarazil zbraň do tela zvieraťa hlbšie, než sila, akú dokázal aj ten najsilnejší prehistorický lovec vyvinúť sám o sebe.
Autori štúdie vysvetľujú, že naši predkovia mali prístup len k obmedzenému množstvu vhodných kameňov, dobrých rovných drevených tyčí alebo správnej kosti. Ich zbrane museli byť odolné, preto sa vyrábali len z vhodných materiálov. Keď ale takúto zbraň prehistorický lovec vyrobil, pravdepodobne ju nechcel len tak hodiť po mamutovi, alebo ju zničiť bez toho, aby mal istotu, že zviera dostane. Ako mohol lov na mamuta vyzerať sa dozvieš v tomto článku.
