Čína tvrdí, že ako prvá ovládla humanoidného robota cez satelit. Rozhodovanie AI presunula priamo do vesmíru
Čína ukázala robota, ktorý prijíma príkazy cez satelit a reaguje takmer okamžite. V budúcnosti môže podobná technológia pomáhať pri záchranných akciách, v armáde aj tam, kde bežná sieť vôbec nefunguje.
Čína sa nedávno pochválila testami, ktoré by mohli posunúť odvetvie robotiky o niekoľko krokov vpred, informuje Xinhuanet. Výskumníci prepojili robotiku, umelú inteligenciu a vesmírne výpočty do jedného systému, ktorý fungoval v reálnom čase.
Za projektom stojí spoločné laboratórium GuoXing Aerospace Technology a Shanghai Jiao Tong University. Ich tím prepojil humanoidného robota na Zemi so satelitmi na orbite. Celý systém využil open-source AI agenta OpenClaw.
Systém fungoval tak, že operátor vyslovil hlasový príkaz, OpenClaw ho zachytil a odoslal satelitu. Tam prebehlo spracovanie pomocou jazykového modelu. Satelit následne poslal späť rozhodnutie, ktoré robot vykonal.
„Experiment spojil open-source AI agenta, vesmírne výpočty a pozemného robota do jedného systému,“ uvádza správa výskumníkov.
Ako dokázal robot komunikovať so satelitom v takmer reálnom čase
Najväčší problém pri komunikácií robota na Zemi so satelitom vo vesmíre predstavuje latencia, teda oneskorenie signálu. Pri komunikácii so satelitom musí signál prejsť hore na orbitu a späť na Zem, každá milisekunda tu teda hrá rolu. Preto Čína nepoužila klasické geostacionárne satelity vo výške približne 36 000 kilometrov, no namiesto toho buduje sieť na nízkej obežnej dráhe (LEO), vo výške 500 až 1 000 kilometrov.
Vďaka tomu latencia klesá na desiatky milisekúnd. To už predstavuje rozdiel, ktorý sa pri ovládaní robota prejaví okamžite.
Neprehliadni
Kľúčovú úlohu zohráva aj takzvaná „in-orbit inference“. Satelit neslúži len ako sprostredkovateľ, ale sám vypočíta odpoveď. Dáta neposiela späť na servery na Zemi, ale priamo robotovi, čím ušetrí ďalší čas. Výsledkom je reakcia, ktorá sa priblíži reálnemu času.
„Spracovanie priamo na orbite znižuje oneskorenie a zvyšuje rýchlosť reakcie systému,“ uvádza správa.
Čína má aj politické dôvody na budovanie vlastnej siete
Zaujímavý rozmer má aj geopolitické pozadie. Čína čelí obmedzeniam pri dovoze najmodernejších AI čipov, napríklad od Nvidia. Budovaním vlastnej satelitnej infraštruktúry si vytvára nezávislý ekosystém.
Ak by došlo k obmedzeniu prístupu ku globálnym cloudovým službám, tieto systémy budú fungovať ďalej. Roboty, drony alebo autonómne vozidlá získajú vlastný výpočtový „mozog“ mimo dosahu bežnej infraštruktúry.
„Vesmírne výpočty môžu zabezpečiť AI výkon aj tam, kde pozemné siete zlyhajú,“ uvádzajú výskumníci.
Projekt nadväzuje na skorší krok, keď spoločnosť Alibaba dostala svoj jazykový model Qwen3 priamo na orbitu. Ten zvládol kompletné spracovanie úloh bez zásahu zo Zeme.
Rovnako dôležitá je aj infraštruktúra. Čína už vypustila prvú skupinu satelitov určených na výpočty. Nejde o klasické komunikačné zariadenia, ale o špecializované jednotky, ktoré spracujú dáta priamo vo vesmíre.
Satelitná konštelácia čelí radiácií a tepelnému problému
Celý projekt však prináša aj technické výzvy, o ktorých sa často nehovorí. Jednou z nich je chladenie. Výkonné procesory generujú obrovské množstvo tepla, ktoré na Zemi odvádza vzduch alebo voda. Vo vesmíre nič také neexistuje. Satelity preto využívajú veľké radiátory, ktoré teplo vyžarujú do priestoru.
Ďalší problém predstavuje radiácia. Kozmické žiarenie môže narušiť elektroniku a spôsobiť chyby vo výpočtoch. To znamená, že hardvér musí zvládnuť extrémne podmienky bez toho, aby „zlyhal“. Už samotný experiment naznačil, že vývojári tento problém vyriešili aspoň na základnej úrovni.
Plány do budúcnosti pôsobia ambiciózne. GuoXing Aerospace Technology chce do roku 2035 vybudovať sieť približne 2 800 satelitov. Väčšina z nich sa zameria na rýchle rozhodovanie, menšia časť na tréning modelov. Satelity budú fungovať na rôznych orbitách.
Takáto satelitná konštelácia s napojením na robotiku nájde viacero uplatnení v reálnom svete. Pomôže napríklad pri záchranných operáciách po zemetrasení alebo povodni, kde klasické siete vypadnú. Robot sa spojí priamo so satelitom a operátor ho riadi aj bez infraštruktúry.
Využitie dáva zmysel aj v armáde, kde autonómne vozidlá alebo drony fungujú mimo dosahu bežných sietí. Svoje miesto si nájde aj v priemysle, napríklad pri ťažbe v odľahlých oblastiach alebo na mori, kde roboty vykonajú úlohy bez potreby lokálneho dátového centra.
Podobný princíp sa hodí aj pre prieskum nebezpečných prostredí, od jadrových elektrární až po vesmírne misie.
