Čína postavila radar, ktorý „vidí“ až do Egypta. Zaznamenal záhadné plazmové bubliny nad pyramídami
Čína predstavila nový radar LARID, ktorý dokáže vidieť aj za horizont.
V čase, keď väčšina krajín ešte len testuje nové systémy protivzdušnej obrany, Čína sa pochválila radarom, ktorý dokáže sledovať dianie takmer 9 600 kilometrov ďaleko. A nejde o špionážnu fantáziu. Radar s názvom LARID zachytil plazmové bubliny, zvláštne útvary v hornej atmosfére, priamo nad egyptskými pyramídami v Gíze a súčasne aj nad Midwayovými ostrovmi v Tichom oceáne, informuje Interesting Engineering.
Plazmové bubliny vznikajú v ionosfére, teda vo vrstve Zeme plnej elektricky nabitých častíc. Keď ich hustota náhle klesne, napríklad po silnej slnečnej búrke, v priestore sa vytvoria obrovské dutiny. Tieto bubliny môžu mať stovky kilometrov šírky a vážne narušiť GPS signál, satelitnú komunikáciu či navigáciu lietadiel.
Vedci ich síce poznajú desaťročia, no doteraz ich bolo možné pozorovať len nepriamo, cez satelity alebo špeciálne merania. Čína teraz tvrdí, že je prvou krajinou na svete, ktorá tieto útvary zachytila pozemným radarom v reálnom čase.
Radar, ktorý vidí za horizont
LARID (Low-latitude Advanced Ionospheric Radar) stojí na ostrove Chaj-nan, najjužnejšom bode Číny. Jeho dosah je 9 600 kilometrov, čo je vzdialenosť približne od Havaja po Líbyu, teda doslova pol sveta. Bežné radary nedokážu sledovať objekty pod horizontom, pretože im v tom bráni zakrivenie Zeme. LARID to rieši tak, že vysiela vysokovýkonné elektromagnetické vlny, ktoré sa odrážajú medzi zemou a ionosférou. Vďaka tomu dokáže sledovať obrovské územia, ktoré sú inak mimo dosahu.
Radar funguje vo frekvenčnom pásme 8 až 22 MHz, má dve podsústavy, východnú a západnú, každú s 24 anténami. Používa digitálne fázované pole, ktoré mu umožňuje meniť smer, frekvenciu aj rozsah merania okamžite, bez mechanického pohybu antén.
Neprehliadni
Počas dní od 4. do 6. novembra minulého roka radar zachytil obrovské plazmové bubliny, ktoré sa tiahli od centrálneho Pacifiku až po severnú Afriku. Podľa vedcov išlo o dôsledok slnečnej erupcie, ktorá narušila ionosféru. LARID zaznamenal ich tvorbu, pohyb aj rozpad v reálnom čase, ide o niečo, čo doteraz nedokázal žiaden pozemný systém. Zariadenie bolo pritom ešte pred pol rokom menej výkonné, jeho dosah sa vďaka novým signálnym kódom a geofyzikálnym modelom zvýšil z 3 000 na 9 600 kilometrov. To znamená, že Čína zlepšila svoj radarový systém trojnásobne za menej než šesť mesiacov.
Oficiálne má LARID slúžiť na výskum atmosféry, ale technológia, na ktorej funguje, má mimoriadny strategický význam. Podobné systémy sa nazývajú OTH radary (Over-The-Horizon), teda radary vidiace za horizont.
Prečo OTH radary?
Najdôležitejšia hodnota OTH radarov spočíva vo včasnom varovaní pred prichádzajúcimi raketami, či už balistickými alebo riadenými. Zatiaľ čo klasické radary „vidia“ len niekoľko stoviek kilometrov, OTH radar dokáže zachytiť cieľ desiatky minút predtým, než by sa objavil v dosahu konvenčných systémov. V praxi to znamená viac času na reakciu, na spustenie obrany, presmerovanie jednotiek či evakuáciu civilných cieľov.
Okrem sledovania atmosféry sa radary tohto typu používajú aj na pozorovanie oceánskej hydrodynamiky, merajú výšku vĺn, smer prúdov a pohyb ľadu. Tieto údaje majú na prvý pohľad civilný význam, no pre námorné operácie a strategické plánovanie flotíl sú doslova zlatom.
LARID sa tak zaradil medzi elitu svetových OTH radarov. Podobné systémy mali Spojené štáty už v 80. rokoch, napríklad AN/FPS-118 Over-the-Horizon-Backscatter (OTH-B), ktoré sledovali pobrežia USA. Bývalý Sovietsky zväz vyvinul známy Duga radar, ktorého signál bol kedysi počuť po celom svete ako „ruský klopajúci vták“.
Čínska verzia sa však líši, jej najväčší pokrok je v digitálnom riadení, fázovanom poli a adaptívnom softvéri, ktorý dokáže dynamicky meniť parametre merania. A práve vďaka tomu dokáže sledovať aj ionosférické javy s presnosťou, akú staršie systémy nikdy nedosiahli.
LARID a predpoveď kozmického počasia
Okrem strategického významu má radar aj reálny vedecký prínos. Najväčšou výhodou je schopnosť presne predpovedať kozmické počasie, teda aktivitu Slnka, ktorá ovplyvňuje Zem. Silné slnečné búrky môžu spôsobiť miliardové škody, od výpadkov elektrických sietí až po poškodenie satelitov. Schopnosť LARIDu sledovať tvorbu plazmových bublín v reálnom čase umožní vedcom lepšie odhadnúť, kedy dôjde k výpadkom signálu, a pripraviť operátorov GPS aj telekomunikačných systémov na včasné opatrenia.
Čína plánuje vybudovať sieť troch až štyroch podobných radarov v nízkych geografických šírkach po celom svete. Ich cieľom je vytvoriť kontinuálny systém monitorovania ionosféry, ktorý bude sledovať plazmové bubliny bez prestávky. Na papieri ide o vedecký projekt, v realite však aj o strategickú výhodu, sieť radarov, ktorá vidí polovicu planéty, je mocenský nástroj s potenciálom zmeniť rovnováhu vo vzdušnom i kybernetickom priestore. A tak sa LARID stal niečím, čo spája obe strany čínskej ambícií, vedecký triumf aj tichý dôkaz globálnej moci.
