Čína v pondelok vyšle k Mesiacu svoju najambicióznejšiu robotickú misiu. Chang’e-7 bude hľadať vodný ľad
Čínska misia Chang'e-7 zamieri k južnému pólu Mesiaca. Pomocou landera, roveru a skákajúceho robota bude hľadať vodný ľad.
Čína sa pripravuje na jednu z najambicióznejších robotických výprav k Mesiacu. Misia Chang’e-7 spojí hneď niekoľko typov zariadení. Na obežnú dráhu zamieri sonda, na povrch pristane lander a po mesačnom teréne sa vydá rover. Súčasťou výpravy bude aj nezvyčajný „skokan“, ktorý má preskakovať medzi osvetlenými a trvalo zatienenými oblasťami, píše portál Space.
Hlavný cieľ sa nachádza pri južnom póle Mesiaca, konkrétne v blízkosti krátera Shackleton. Práve táto oblasť patrí medzi najzaujímavejšie miesta pre budúci prieskum. Vedci tam totiž hľadajú zásoby vodného ľadu, ktoré by raz mohli poslúžiť aj pri dlhodobejšom pobyte ľudí.
Čína chce misiu odštartovať 24. augusta pekinského času pomocou rakety Long March 5 Y14. Technika už dorazila na kozmodróm Wenchang. Po štarte však nepríde pristátie okamžite. Orbiter má niekoľko mesiacov pracovať na obežnej dráhe Mesiaca a lander sa má pokúsiť o pristátie až ku koncu roka.
Päť zariadení v jednej misii
Chang’e-7 nebude klasická sonda, ktorá iba obletí Mesiac a pošle fotografie späť na Zem. Čína do nej vložila hneď niekoľko samostatných úloh. Orbiter bude skúmať Mesiac z obežnej dráhy. Lander pristane pri južnom póle a vytvorí základňu pre ďalšie experimenty. Rover dostane za úlohu pohybovať sa po povrchu a analyzovať okolité prostredie. Najzaujímavejším členom výpravy však môže byť takzvaný hopper, teda malé skákajúce zariadenie. To má zamieriť aj do kráterov, kam sa klasický rover nemusí dostať. Práve tam môže čakať jeden z najväčších pokladov celej misie, vodný ľad.
„Chang’e-7 je najambicióznejšia, najkomplexnejšia a najzložitejšia robotická lunárna misia, o akú sa doteraz pokúsila ktorákoľvek krajina alebo organizácia,“ uviedol profesor James Head z Brownovej univerzity.
Južný pól Mesiaca má zvláštnu vlastnosť. Niektoré miesta dostávajú veľké množstvo slnečného svetla, zatiaľ čo hlboké časti kráterov zostávajú bez priameho osvetlenia extrémne dlho. V takýchto trvalo zatienených oblastiach sa môžu nachádzať zásoby vodného ľadu. Teploty tam patria medzi najnižšie v celej Slnečnej sústave a ľad sa preto môže uchovať počas veľmi dlhého obdobia. A práve sem chce Čína poslať svoj hopper, píše Scientific American.
Neprehliadni
Zariadenie má preskakovať medzi osvetlenými miestami a zatienenými krátermi. Vedci mu navyše dali aktívny systém tlmenia nárazov, aby dokázal bezpečne pristáť aj na svahoch.
„Čína sa teraz vydá hľadať tento ľad a použijeme viacero metód, od prieskumu povrchu až po skúmanie vnútra kráterov,“ povedal čínsky vedec Ye Peijian pre čínsku televíziu CCTV.
Vedci síce majú viacero dôkazov o existencii vodného ľadu na Mesiaci, jeho množstvo, rozloženie a presné využiteľné zásoby však stále potrebujú lepšie preskúmať.
Výprava pripraví pôdu aj pre čínskych astronautov
Chang’e-7 preto nemá iba vedecký význam. Čína ho zároveň využije na získanie skúseností, ktoré môže neskôr uplatniť pri ľudských výpravách. Peking chce dostať svojich astronautov na povrch Mesiaca do roku 2030. Robotické misie Chang’e-7 a následne Chang’e-8 majú pomôcť pripraviť technológie aj znalosti potrebné na tento cieľ.
Chang’e-8 má podľa plánov odštartovať približne v roku 2028. Táto misia sa má zamerať aj na technológie, ktoré umožnia využívať mesačný regolit, teda horninový materiál z povrchu Mesiaca, pri budovaní budúcich štruktúr. Obe výpravy zároveň zapadajú do širšieho čínskeho plánu na vytvorenie International Lunar Research Station. Čína chce na tomto projekte spolupracovať s ďalšími krajinami a postupne vybudovať výskumnú infraštruktúru pri južnom póle Mesiaca.
Chang’e-7 zaujme aj množstvom medzinárodných experimentov. Na palube sa nachádza vybavenie z viacerých krajín a organizácií. Ruská akadémia vied dodala súpravu na skúmanie mesačného prachu a plazmy v okolí pristávacieho modulu. Taliansko poskytlo laserový retroreflektor, ktorý môže pomôcť pri presnom určovaní polohy a vzdialenosti.
Na landeri sa navyše nachádza malý širokouhlý optický teleskop. Spoločne ho vyvinuli International Lunar Observatory Association z Havaja a Laboratórium pre vesmírny výskum Hongkonskej univerzity. Orbiter zase ponesie kameru LunaHcam. Na jej vývoji spolupracovali Bahrajnská a Egyptská vesmírna agentúra. Kamera má vytvárať detailné hyperspektrálne snímky mesačného povrchu.
Ďalší experiment z Thajska sa zameria na vysokoenergetické častice spojené s kozmickým žiarením a kozmickým počasím. Švajčiarsko zase poskytlo spektrometer určený na meranie žiarenia Zeme z mesačného prostredia.
Kamera sa pozrie na Mliečnu cestu z Mesiaca
Jedným z najzaujímavejších experimentov bude kamera ILO-C. Jej úlohou nebude iba fotografovať mesačný povrch. Vedci ju chcú využiť aj na astronomické pozorovania priamo z Mesiaca. Kamera sa ocitne na osvetlenom okraji krátera Shackleton. Stabilný mesačný povrch jej poskytne úplne iné podmienky než observatóriám na Zemi.
Zariadenie má vytvoriť širokouhlé farebné zábery oblohy a Mliečnej cesty. Vedci tak získajú možnosť sledovať našu Galaxiu z miesta, ktoré nemá zemskú atmosféru.
„Laboratórium pre vesmírny výskum Hongkonskej univerzity je hrdé na spoluprácu s ILOA pri tejto historickej lunárnej misii a chceme pomôcť čo najviac využiť vedecký potenciál tejto výnimočnej širokouhlej kamery,“ uviedol Quentin Parker z Hongkonskej univerzity.
Kamera má zároveň prilákať pozornosť verejnosti k astronómii a výskumu Mesiaca. Chang’e-7 tak nebude iba ďalším čínskym pristátím na Mesiaci. Spojí orbitálny prieskum, pristátie, jazdu po povrchu aj skákanie do zatienených oblastí. K tomu pridá hľadanie vodného ľadu a experimenty z viacerých krajín.
Ak sa všetky časti misie podaria podľa plánov, Čína získa ďalšie skúsenosti s prostredím južného pólu Mesiaca. A práve tie môžu mať význam pri jej ďalších krokoch smerom k dlhodobejšiemu výskumu nášho prirodzeného satelitu.
