Cestovanie v čase je skutočné, tvrdia vedci: V praxi ale vyzerá úplne inak, ako by si myslel
Výskumníci už vedia, že cestovanie v čase je reálne možné, no nevyzerá tak, ako by si si to predstavoval.
Cestovanie v čase je stredobodom mnohých klasických sci-fi príbehov, no možno ťa prekvapí, že výskumníci tvrdia, že niečo také je možné aj v skutočnosti.
Samozrejme, že to má svoj háčik. Hoci výskumníci potvrdzujú, že cestovanie v čase môže naozaj existovať, zároveň upozorňujú, aby sme si pod tým nepredstavovali nič také, ako môžeme vidieť v Návrate do budúcnosti, Terminátorovi, či Doktorovi Who. Interstellar je filmový trhák, ktorý sa na cestovanie v čase pozrel trošku realistickejšie, no aj niečo také je pre potreby diváckeho pobavenia maximálne prehnané.
Ako ale vyzerá cestovanie v čase z pohľadu vedy? NASA má na to svojskú, ale pravdepodobne najpresnejšiu odpoveď. Každý jeden z nás je podľa americkej vesmírnej agentúry “cestovateľom v čase”, informuje portál LAD Bible. Každý z nás momentálne cestuje v čase a to tempom jednu sekundu za sekundu. Prakticky to ale znamená, že z tohto cestovania v čase nič nemáme, aspoň nie tak, ako to očakávame zo sci-fi blockbusterov.
Americká NASA ale zároveň dodáva, že ak by sa našiel spôsob, ako by sme mohli cestovať v čase rýchlejšie ako sekundu za sekundu, potom by sme technicky už cestovali v čase.
Cestovanie v čase podľa Einsteina
Vedecké diskusie o cestovaní v čase sa datujú do počiatkov 20. storočia, keď Albert Einstein publikoval svoju teóriu špeciálnej relativity. Veľmi zjednodušene jeden z najväčších géniov sveta hovoril, že rýchlosť, akou cestuješ v čase závisí od dvoch vecí, tvojho okolia a rýchlosti, akou sa pohybuješ priestorom. Čím rýchlejšie sa hýbeš priestorom, tým pomalšie prežívaš plynutie času.
Neprehliadni
Einsteinovu teóriu relativity otestovalo množstvo výskumníkov. Jedným z najznámejších experimentov je ten, ktorí vykonali vedci Joseph Hafele a Richard Keating v roku 1971. Títo výskumníci naložili mimoriadne presné atómové hodiny na palubu dvoch lietadiel, ktoré leteli opačným smerom. Následne obe hodiny porovnali a zistili, že lietadlo, ktoré letelo proti zemskej rotácii stratilo približne 59 nanosekúnd v porovnaní s hodinami na Zemi. Hodini letiace po zemskej rotácii sa pohybovali rýchlejšie než oboje a získali približne 273 nanosekúnd. Prakticky teda tieto hodiny aj lietadlo cestovali v čase.
Rovnako to platí aj pre astronautov na ISS. Podľa teórie bol americký astronaut Scott Kelly o niečo mladší ako jeho dvojička, práve kvôli rýchlosti, akou sa astronaut pohyboval po obežnej dráhe.
Samozrejme, že v realite nemôžeme očakávať tak extrémne výsledky, ako sa ukazujú v knihách, filmoch alebo seriáloch. Zároveň treba poznamenať, že takéto cestovanie v čase môže ísť len jedným smerom “do budúcnosti”. Ako sme už spomenuli, o niečo realistickejší pohľad na cestovanie v čase, ktorý je vo vedeckých kruhoch známy aj ako časová dilatácia, znázornil režisér Christopher Nolan vo svojom diele Interstellar.
Už sme písali, že odlišné plynutie času nevyplýva len od rýchlosti, ale aj od nášho okolia. Einstein hovoril, že rovnako ako rýchlosť, aj gravitácia má vplyv na to, ako vnímame plynutie času.
Časová dilatácia v extrémnych podmienkach
Vo filme Interstellar to znázornil režisér blízkosťou k supermasívnej čiernej diere Gargantua. Opäť, hoci ide o sci-fi, Einsteinova teória relativity a z nej vyplývajúca časová dilatácia sa prejavujú extrémnejšie čím bližšie sa približujeme k rýchlosti svetla alebo čím bližšie sme k objektu s extrémnou gravitačnou silou, ktorou čierne diery nepochybne sú.
Čisto hypoteticky, ak by sme chceli dosiahnuť výraznú časovú dilatáciu, museli by sme letieť kozmickou raketou 99% rýchlosťou svetla, čo je zatiaľ na najbližšie miléniá technologicky nemožné. Úplne odlišným problémom je ale cestovanie v čase do minulosti. Táto oblasť je predmetom množstva vedeckých diskusii, pričom viac hypotéz sa prikláňa k tomu, že to nie je možné. Objavuje sa ale aj pár zaujímavých výskumov, ktoré tvrdia opak.
