Čaká nás katastrofa, ak sa v tomto storočí oteplí klíma o 2,7 °C, varujú vedci
Výskumníci volajú, že musíme okamžite konať, ak chceme zachrániť planétu. Zlému scenáru sa vyhneme len veľkým úsilím.
Globálne otepľovanie je najväčšou krízou, akej ľudstvo čelilo a netreba ísť ďaleko, aby sme mohli vidieť, ako sa globálne otepľovanie prejavuje.
Odborníci apelujú, že je najvyšší čas konať a ak nezmeníme náš spôsob života, čakajú nás poriadne problémy. Globálne otepľovanie spôsobuje doteraz nevídané lesné požiare v Kanade, suchá v Brazílii a obrovské teploty, ktoré tento rok v Mekke presiahli 50 stupňov.
Ako ale informuje portál The Conversation, bude horšie. Najnovšia správa ohľadom podnebia Zeme, na ktorej pracujú odborníci z celého sveta, neprekvapivo varuje, že klimatická kríza sa ešte viac zintenzívňuje. V správe sa píše, že ak by aj svetové krajiny dodržali svoje emisné ciele, aj tak sa môže otepliť až o 2,7 stupňov Celzia, čo je takmer dvojnásobok hodnoty, na ktorej sa dohodol svet v rámci Parížskej dohody.
Emisie stúpajú a s nimi aj riziko katastrofy
Výskumníci do toho monitorujú každoročne 35 životne dôležitých faktorov, pričom 25 z nich sa drží na rekordne vysokých hodnotách.
“Ľudstvo nie je stvorené na takéto podmienky. Naša civilizácia vznikla naprieč poslednými 10-tisíc rokmi pri miernych podmienkach. Nebolo ani príliš horúco, ani príliš zima. Podnebie, ktoré by bolo obývateľné pre nás ľudí ale môže veľmi rýchlo zmiznúť. Vaše vnúčatá budú čeliť podmienkam, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie ako čokoľvek, čomu naši predkovia čelili,” hovoria vedci.
Správa ukazuje, že emisie zo spaľovania fosílnych palív stále rastú a držia sa na rekordnej úrovni už dlhodobo. Napriek dlhoročným varovaniam vedcov sa spotreba fosílnych palív skutočne zvýšila, čo tlačí planétu smerom k nebezpečným úrovniam otepľovania. Zatiaľ čo veterná a solárna energia rýchlo rastú, využitie fosílnych palív je 14-krát väčšie.
Neprehliadni
Tento rok bol zároveň najteplejším rokom v histórii, pričom priemerné teploty sa pravidelne držali na rekordnej úrovni už od polovice roku 2023. Výskumníci tvrdia, že sme stále nevyriešili hlavný problém, rutinné spaľovanie fosílnych palív. Atmosférické koncentrácie skleníkových plynov, najmä metánu a oxidu uhličitého, stále stúpajú.
Minulý september dosiahli hladiny oxidu uhličitého v atmosfére 418 častíc na milión (pozn. ppm). Tento september prekročili 422 ppm. Metán, vysoko účinný skleníkový plyn, sa zvyšuje alarmujúcim tempom napriek globálnym záväzkom ho riešiť. Problému nepomáha ani to, že v poslednej dobe kleslo množstvo aerosólov v atmosfére, vplyvom snahy znížiť znečistenie vzduchu. Ide o drobné častice, ktoré sa do atmosféry dostávajú prirodzenou alebo umelou cestou.
Nevyzerá to s nami dobre
Problém je, že aerosóly v atmosfére nám pomáhali planétu ochladzovať. Dokázali totiž odraziť slnečné svetlo späť do vesmíru a ono sa nedostalo na našu planétu. Výskumníci hovoria, že pokles aerosólov v atmosfére planéty môže globálne otepľovanie urýchliť.
Deforestácia Amazonského pralesa a iných dôležitých oblastí znižuje schopnosť planéty pohlcovať oxid uhličitý, čo zároveň opäť zrýchľuje globálne otepľovanie.
“Je to začarovaný kruh. Teplo zabíja stromy, no bez nich sa teploty ešte viac zvyšujú,” vysvetľujú výskumníci.
Autori štúdie apelujú, že svet potrebuje najlepšie okamžite prestať rutinne používať fosílne palivá. Vedci navrhujú nastaviť oveľa vyššiu uhlíkovú daň, hlavne pre bohaté krajiny, ktoré vypúšťajú do atmosféry najviac emisií.
Zároveň by mali krajiny hľadať rýchlo spôsob, ako obmedziť emisie metánu, ktorý je ešte horší skleníkový plyn, ako oxid uhličitý. Ak sa nič nezmení, naša planéta sa už toto storočie môže otepliť o závratných 2,7 stupňov Celzia. Takéto oteplenie zároveň môže preklopiť rôzne body zlomu. Ide o moment v systéme, kedy sú zmeny natoľko výrazné, že sa prehodí do iného stavu bez ohľadu na to, aké sú podmienky okolo. Napríklad v prípade ľadovcov by sa ľad naďalej rozpúšťal, aj keby sme vyriešili globálne otepľovanie.
