Budeme prepisovať učebnice? Život na Zemi pred 80-miliónmi rokov vyzeral inak, než sme predpokladali
Výskumníci zistili, že život na Zemi pred 80-miliónmi rokov, ešte pred vznikom superkontinentu Pangea, bol oveľa pestrejší, než sme doteraz predpokladali.
Výskumníci z univerzity v Sao Paulo publikovali štúdiu, podľa ktorej bol život na Zemi pred 80-miliónmi rokov, ešte pred vznikom superkontinentu Pangea, oveľa pestrejší, než sme doteraz predpokladali.
K týmto záverom sa dopracovali rekonštrukciou evolučného stromu dnes existujúcich rastlín, živočíchov a mikroskopických organizmov. Táto cesta späť v čase ich dostala do obdobia, kedy bola naša planéta domovom pre naozaj pestrú biosféru.
Podľa zaužívaných teórií na Zemi vzniklo pred približne 1,5-miliardami rokov niekoľko línií eukaryotov, ktoré sa diverzifikovali počas okysličovania, ktoré sa začalo pred 850 a skončilo sa pred 540-miliónmi rokov. Počas tejto udalosti hladiny kyslíku v atmosfére a v oceánoch významne vzrástli, čím sa zmenila geochémia celej planéty.
Diverzifikácia života na Zemi
Eukaryoty sú organizmy skladajúce sa z jednej alebo viacerých buniek, v ktorých sa DNA nachádza v bunečnom jadre. Eukaryoty zahŕňajú všetok život na Zemi okrem baktérií a archeónov. V rámci vedeckej práce autori zistili, že obrovské množstvo organizmov, vrátane predkov rastlín, siníc, húb a živočíchov, dokázali prežiť dve doby ľadové. Podľa hypotézy Zeme ako “snehovej gule”, počas týchto období polárny ľad pokryl celú planétu po dobu 100-miliónov rokov.
“Klasické vnímanie obdobia neoproterozoika bolo, že na planéte neexistoval prakticky žiaden život, okrem jedného alebo dvoch druhov baktérií. Posledných 15 rokov však výskumníci objavujú fosílie rôznych organizmov, ktoré sa nachádzajú všade po svete. Tieto fosílie datujeme do obdobia pred 800-miliónmi rokov. Preto sme v rámci našej štúdie rekonštruovali evolučný strom života a pokúsili sa odhadnúť, koľko predkov améb, zvierat, húb a rastlín v tej dobe existovalo. Naša práca výrazne mení spôsob, akým sa pozeráme na diverzifikovanie života na planéte,” tvrdí jeden z autorov štúdie, Daniel Lahr.
Čo táto štúdia znamená je to, že podľa nových výsledkov k diverzifikácii života na Zemi došlo o približne 260-miliónov rokov skorej, než sa predpokladalo. Táto diverzifikácia sa datuje ďaleko pred Kambrickú udalosť, fenomén, ktorý podľa akceptovaných vedeckých poznatkov viedol ku vzniku predkov všetkých organizmov, ktoré existujú na planéte dodnes.
Neprehliadni
Predpokladalo sa, že pred Kambrickou explóziou na planéte existovali len morské bezstavovce, napríklad trilobity alebo brachiopody. Zem vtedy mala teplé a vlhké podnebie, bez známok ľadovcov. Eukaryoty ale podľa novej štúdie predstavovali aj napriek drastickým klimatickým zmenám, ktoré sa odohrali v období neoproterozoika, diverznú skupinu organizmov.
“Tieto organizmy vykázali oveľa lepšiu schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, než sme spočiatku očakávali. Toto zistenie je dôležité, pretože naša rekonštrukcia evolučného stromu života zároveň slúži aj ako základ pre výskum a rekonštrukciu dávneho podnebia Zeme,” vysvetľuje Lahr.
Ako sa vyvíjali pozemské organizmy?
Nová štúdia odhaľuje poznatky z historického obdobia, ktoré nie je až tak jasné. Dôkazy naznačujú, že už pred 800-miliónmi rokov existovala na planéte vysoká diverzita života. Autori štúdie naznačujú, že už vtedy existovali predkovia živočíchov a húb, pravdepodobne aj predkovia rastlinného života na Zemi. Výskumníci na to použili niekoľko inovatívnych techník
Štúdia teda kráča proti zaužívanej predstave, podľa ktorej diverzita pozemského života vznikla primárne počas Kambrickej explózie, ktorá sa ale sama považuje za tajomnú udalosť. Autori štúdie dokázali pomocou sekvenovania transkriptómu v podstate dokázali sledovať evolúciu, ako kráča opačným smerom. To vedcom ukázalo, ako vyzerali živočíšne druhy, ktoré existovali v dávnej minulosti našej Zeme.
Autori štúdie budú pokračovať vo svojom výskume aj naďalej a veria, že v blízkej budúcnosti sa im podarí dostať sa k ďalším fascinujúcim poznatkom o tom, ako život v dávnej histórii našej planéty vyzeral. Pochopenie vzniku a evolúcie pozemského života nás môže naučiť cenné poznatky, vďaka ktorým môžeme možno odhaliť aj život za hranicami Slnečnej sústavy.
