Bohatší a vzdelanejší ľudia rozumejú AI lepšie. Vedci varujú, že medzi nimi a zvyškom spoločnosti vzniká nová priepasť
AI už dnes rozhoduje o tom, čo vidíš na sociálnych sieťach, čo ti odporučí Netflix či e-shop. Problém je, že veľa ľudí netuší, kedy ju vlastne používa.
Umelú inteligenciu si veľa ľudí stále predstavuje ako chatbot, ktorý im pomôže s e-mailom, obrázkom alebo domácou úlohou. Lenže AI už dávno nesedí len v okne ChatGPT. Potichu rozhoduje o tom, aký film ti Netflix ponúkne večer po práci, akú pieseň ti Spotify pustí ako ďalšiu a aký príspevok sa ti objaví medzi prvými na sociálnej sieti.
Práve v tom je problém. S umelou inteligenciou dnes prichádzajú do kontaktu takmer všetci, no nie všetci ju dokážu rozpoznať. A podľa novej štúdie práve tu vzniká nová digitálna priepasť, ktorá môže zvýhodňovať ľudí s vyšším vzdelaním a príjmom. Na tému upozornil server brieflycurious.com.
Kto rozumie AI, má výhodu. A podľa štúdie to častejšie platí pre vzdelanejších ľudí
Výskumníci z Hong Kong Baptist University sa pozreli na dáta od viac ako desaťtisíc dospelých Američanov. Nezaujímalo ich len to, kto už AI nástroje používa, ale najmä to, kto si vôbec dokáže všimnúť, že za bežnou funkciou v aplikácii stojí umelá inteligencia.
Práve tu sa ukázal výrazný rozdiel. Ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom častejšie rozpoznali AI v každodenných službách, mali pocit, že jej lepšie rozumejú, a zároveň ju častejšie aktívne používali. Nejde teda len o to, že niekto si otvorí ChatGPT a iný nie. Rozdiel vzniká už oveľa skôr, pri schopnosti pochopiť, že algoritmus vôbec vstúpil do hry.
„Zmenšovanie priepasti v povedomí o AI je kľúčové. Ak si jej využitie uvedomujú najmä ľudia s vyšším príjmom alebo vzdelaním, môže to ďalej posilňovať sociálne nerovnosti,“ vysvetľuje profesorka Sai Wang, hlavná autorka štúdie.
Jednoduchý príklad vidno pri hľadaní práce. Uchádzač, ktorý vie, že firmy môžu pri triedení životopisov používať AI, si vie lepšie pripraviť CV a prispôsobiť ho systému. Ten, kto o tom netuší, môže prísť o šancu bez toho, aby vôbec pochopil, kde sa stala chyba.
Neprehliadni
Rozdiel preto nie je len v používaní umelej inteligencie. Je v schopnosti rozoznať ju tam, kde pôsobí nenápadne, ako neviditeľná vrstva bežných digitálnych služieb.
AI dnes rozhoduje v aplikáciách potichu. Mnohí používatelia ju berú ako obyčajnú funkciu
Keď ti Netflix odporučí seriál, ktorý ťa naozaj zaujme, nemusí to byť náhoda. Keď Spotify trafí ďalšiu skladbu presne podľa tvojej nálady, tiež nejde len o šťastie. A keď sa ti na sociálnej sieti stále dookola objavujú podobné videá, príspevky alebo reklamy, niekde v pozadí pracuje systém, ktorý sa učí z tvojho správania.
Práve toto výskumníci označujú za jeden z najväčších problémov. AI sa už neobjavuje len ako viditeľný chatbot, ktorého si otvoríš vedome. Čoraz častejšie je zabudovaná priamo do služieb, ktoré používaš automaticky. Mnohí ľudia tak s umelou inteligenciou prichádzajú do kontaktu každý deň, no vôbec ju nevnímajú ako AI.
„Odporúčacie systémy na platformách ako Netflix alebo Spotify navrhujú obsah podľa vkusu človeka. Mnohí používatelia si však neuvedomujú, že ich poháňa AI, a môžu tieto odporúčania vnímať ako náhodné alebo neutrálne,“ upozorňuje Wang.
V minulosti sa digitálna priepasť merala najmä tým, či má človek počítač, internet alebo smartfón. Pri umelej inteligencii je to iné. Technológiu môžeš mať vo vrecku, môžeš ju používať každý deň, ale ak nevieš, kde pôsobí a čo s tebou robí, stále si v nevýhode.
AI môžeš používať každý deň. Rozhodujúce je, či chápeš, kde na teba pôsobí
Najzaujímavejšie na zisteniach nie je len to, že vzdelanejší ľudia používajú AI častejšie. Výskum ukázal najmä to, že samotné používanie umelej inteligencie nemusí stačiť na to, aby ju človek vedel rozpoznať. Môžeš každý deň klikať na odporúčané videá, používať filtre v e-maile alebo prijímať návrhy aplikácií, no stále nemusíš chápať, že za tým stojí AI.
Silnejšiu úlohu zohrával pocit oboznámenosti s touto technológiou. Inými slovami, ľudia, ktorí mali dojem, že AI aspoň základne rozumejú, si ju vedeli ľahšie všimnúť aj v bežných situáciách. Nešlo teda len o kontakt s technológiou, ale o schopnosť pomenovať, čo sa v pozadí deje.
V dátach sa zároveň ukázalo, že vzdelanie zohráva silnejšiu úlohu než samotný príjem. Človek nemusí patriť medzi najbohatších, aby mal v AI náskok. Ak má lepšie digitálne zručnosti, sleduje nové technológie a rozumie tomu, ako fungujú algoritmy, dokáže sa v tomto prostredí pohybovať istejšie než niekto, kto síce používa rovnaké aplikácie, ale berie ich odporúčania ako čiernu skrinku.
Ak nevieš, že s tebou pracuje algoritmus, ľahšie uveríš tomu, čo ti podsunie
Tento rozdiel nie je len problém pre vedcov alebo školy. V praxi môže rozhodovať o tom, kto sa v digitálnom svete pohybuje s výhodou a kto len pasívne prijíma to, čo mu aplikácie naservírujú na obrazovku.
Človek, ktorý rozumie AI, si skôr všimne, že odporúčanie nemusí byť neutrálne. Pri podozrivom videu si položí otázku, či nejde o deepfake. Pri reklame si uvedomí, že mu ju systém neukázal náhodou. A pri pracovnom profile alebo životopise vie, že ho nemusí čítať len človek, ale aj automatizovaný nástroj, ktorý hľadá konkrétne slová a vzory.
Horšie je na tom používateľ, ktorý tieto mechanizmy vôbec nevníma. Vidí príspevky, reklamy, odporúčané produkty alebo videá, no berie ich ako prirodzený výber aplikácie. Netuší, že systém sa učí z jeho kliknutí, času sledovania, nákupov alebo reakcií. A práve taký človek sa môže ľahšie dostať do informačnej bubliny, naletieť falošnému obsahu alebo uveriť tomu, čo mu algoritmus opakovane podsúva.
Ľuďom nestačí dať technológie do rúk. Musia vedieť, čo s nimi robí AI
Práve preto nestačí hovoriť len o tom, či má človek prístup k internetu alebo modernému telefónu. Ten dnes často má. Problém je inde. V telefóne používa služby, ktoré za neho triedia informácie, odporúčajú obsah, filtrujú správy a predvídajú jeho správanie, no on netuší, že do toho vstupuje AI.
Výskumníci preto hovoria o potrebe cielenej AI gramotnosti. Nie v podobe zložitých kurzov programovania, ale cez jednoduché príklady zo života. Človek by mal rozumieť tomu, prečo mu sociálna sieť ukazuje práve určité príspevky, prečo mu e-shop odporúča konkrétne produkty alebo prečo mu aplikácia podsúva obsah, pri ktorom zostane dlhšie.
