Black Hawk už nepotrebuje pilota. Americká armáda testuje vrtuľník, ktorý lieta aj v úplnej slepote
Vrtuľník Black Hawk zvládol let bez pilota. Systém MATRIX rieši stratu orientácie v hmle či prachu a umožní autonómne misie bez rizika pre posádku.
Americká armáda posunula testovanie vojenských vrtuľníkov opäť o krok vpred. Spoločnosť Sikorsky, spadajúca pod Lockheed Martin, dokončila integráciu autonómneho systému MATRIX do experimentálneho stroja UH-60MX Black Hawk. Ikonický vrtuľník tak zvládol let aj bez klasického riadenia pilotom.
Tento Black Hawk nepredstavoval len modernizáciu. Armáda získala vrtuľník, ktorý vedel prepínať medzi troma režimami, pilotovaný, čiastočne autonómny a úplne autonómny. Stroj teda zvládol misiu s pilotom, bez pilota alebo s minimálnym zásahom človeka podľa potreby.
„Armáda teraz získala nový nástroj, ktorý posunul jej víziu autonómneho lietania,“ vysvetlil Rich Benton zo Sikorsky: „Táto schopnosť zvýšila efektivitu misií a prežitie vojakov.“
Jedna z najdôležitejších zmien sa týkala problému, ktorý piloti poznali desaťročia. Väčšina nehôd vrtuľníkov Black Hawk mimo bojových akcií nevznikla kvôli technickej poruche, ale kvôli strate orientácie. Prach, sneh alebo hmla dokázali úplne zmazať výhľad. Piloti tomu hovorili brownout alebo whiteout, situácia, keď nevideli prakticky nič.
Namiesto očí pilota sa vrtuľník riadil kombináciou LIDARu a digitálnych systémov
MATRIX tento problém riešil úplne iným spôsobom. Namiesto očí pilota využil kombináciu LIDARu a digitálnych máp terénu. Systém tak „videl“ aj v podmienkach, kde človek zlyhal.
Výsledok pôsobil až prekvapivo prakticky. Vrtuľník dokázal stabilne visieť len pár centimetrov nad zemou, aj keď pilot nevidel ani vlastný rotor. Práve toto predstavovalo rozdiel medzi bezpečným pristátím a nehodou. V mierových operáciách to môže znamenať potenciálne stovky zachránených životov.
Neprehliadni
Druhá zásadná výhoda sa ukázala v logistike. Najrizikovejšia časť zásobovania sa označovala ako „posledná míľa“, moment, keď vrtuľník musel pristáť v nebezpečnej oblasti. Doteraz tam vždy letela posádka, ktorá riskovala život.
S MATRIX sa tento prístup mení. Armáda môže poslať Black Hawk bez pilotov ako autonómny transport. Ak by nepriateľ stroj zničil, armáda síce stratí techniku, no nie ľudí. Aj napriek nástupu autonómnych strojov ľudia stále predstavujú najcennejší zdroj pre armádu. Stroj môže byť akokoľvek samostatný, no zatiaľ žiaden nedokáže prekonať rozhodovaciu schopnosť človeka, ktorý sa ocitne v neznámej situácií.
„Automatizácia odľahčila pilotov od rutinných úloh a umožnila im sústrediť sa na kľúčové rozhodnutia,“ uviedol Benton.
Technológia zároveň zmenila aj samotné uvažovanie o vrtuľníkoch. Doteraz si armáda musela vybrať. Buď nasadí dron, alebo pilotovaný stroj. Každý mal jasne danú úlohu.
UH-60MX Black Hawk kombinuje to najlepšie z oboch svetov
UH-60MX hranicu medzi dronom a pilotovaným strojom odstránil. Jeden vrtuľník zvládne viacero typov misií bez zásadných úprav. Ráno môže odviezť veliteľa s pilotom, neskôr autonómne doručiť zásoby a večer asistovať pri záchrannej operácii. Nejde teda o jednoúčelový stroj, ale o univerzálnu platformu.
Vývojári pritom nepracovali od úplného začiatku. Projekt nadviazal na starší UH-60A s fly-by-wire riadením. Následne pridali systém MATRIX a otestovali ho aj na verziách 60L a 60M. UH-60MX ako prvý spojil všetky tieto prvky do jedného funkčného celku v rámci armády USA.
Zlepšenia sa prejavili aj mimo bojiska. Otvorená architektúra systému zjednodušila údržbu a skrátila čas opráv. Armáda tak dokáže znížiť náklady a zároveň udržať viac strojov pripravených na nasadenie.
Za celým projektom stála širšia stratégia Lockheed Martin, ktorá sa zamerala na prepojené a inteligentné systémy. MATRIX nepredstavuje finálny produkt, ale základ pre ďalší vývoj, napríklad koordináciu viacerých autonómnych strojov alebo plne bezpilotné operácie.
Dôležitú úlohu zohral aj program ALIAS od agentúry DARPA, ktorý sa sústreďuje na automatizáciu práce v kokpite. DARPA sa pritom vyjadrila, že cieľom projektu ALIAS nie je okamžité nahradenie pilotov, ale postupné znižovanie ich záťaže.
„Tento vrtuľník pomôže vytvoriť nové postupy pre nasadenie autonómnych a čiastočne pilotovaných systémov,“ zaznelo z armádneho prostredia.
UH-60MX tak neukázal len nový typ vrtuľníka. Skôr naznačil, akým smerom sa bude uberať celé vojenské letectvo. Stroje už nebudú striktne pilotované alebo bezpilotné, začnú fungovať flexibilne podľa situácie.
Inžinieri zároveň hovoria, že tieto projekty nie sú len čisto na vojenské zameranie a časom si nájdu cestu aj do civilného sveta. Vďaka autonómnym funkciám môžeme mať napríklad bezpečnejšie pristátia v zlom počasí, menšiu závislosť od ľudských chýb či efektívnejšiu prevádzku.
