Bigfoot ako lož storočia? Nový film spochybňuje najslávnejší dôkaz o jeho existencii. Objavil sa záber, ktorý mení celý príbeh
Nový dokument spochybňuje najslávnejší záber Bigfoota z roku 1967. Objavil sa starší film, ktorý naznačuje, že Roger Patterson si mohol scénu s „chlpatým tvorom“ skúšať už rok vopred.
Bigfoot, sasquatch, yeti či snežný muž. Názvov má tento mýtický tvor viac než dosť, no jadro príbehu je stále rovnaké. Už takmer 60 rokov sa okolo jednej roztrasenej filmovej sekvencie točí legenda, ktorej veria tisíce ľudí. Hoci priame dôkazy o existencii takého tvora stále chýbajú, záujem neutícha. Naopak, z jedného krátkeho záberu vznikol fenomén, ktorý prežil celé generácie. Na tému upozornil portál MSN.
Za zlomový moment sa považuje 20. október 1967. Práve vtedy Roger Patterson pri Bluff Creek v Kalifornii natočil na 16 mm kameru slávny záber, na ktorom je vidno chlpatú postavu kráčajúcu popri potoku. Pre jedných ide o najlepší dôkaz, že Bigfoot naozaj existuje. Pre druhých o jeden z najznámejších podvodov minulého storočia. Najikonickejší je najmä záber označovaný ako frame 352, kde postavu vidno najjasnejšie. Práve ten sa stal symbolom celej legendy.
Nový dokument Capturing Bigfoot sa teraz k tejto kauze vracia, no nie tak, ako by si možno čakal. Nesnaží sa len znovu rozvíriť starú záhadu. Skôr ukazuje, že celý príbeh mohol byť od začiatku oveľa premyslenejší, než sa roky tvrdilo. A zároveň pripomína, ako ľahko sa z jedného obrazu môže stať mýtus, ktorý žije vlastným životom bez ohľadu na to, koľko pochybností ho sprevádza.
Nový film ukazuje zábery z roku 1966, ktoré majú naznačovať skúšku ešte pred slávnym Bigfoot videom
Najväčším lákadlom dokumentu je starý filmový kotúč z roku 1966, teda z obdobia ešte pred legendárnym záberom z Bluff Creek. Podľa tvorcov filmu na ňom Patterson natáča muža v kostýme, konkrétne svojho švagra, pri pohybe, ktorý nápadne pripomína neskoršiu postavu z roku 1967. Nejde o rovnaké miesto ani rovnaký záber, ale podobnosť je podľa režiséra Marqa Evansa príliš výrazná na to, aby sa dala len tak odbiť.
Neprehliadni
Inými slovami, dokument netvrdí, že má v ruke laboratórny dôkaz podvodu. Naznačuje, že Patterson si podobnú scénu mohol skúšať už rok predtým, než svetu ukázal „dôkaz“ existencie Bigfoota. To výrazne posilňuje podozrenie, že nešlo o náhodné stretnutie v divočine, ale o pripravené divadlo pred kamerou.
Evans sa k materiálu dostal cez kolegyňu z Olympic College v štáte Washington. Tá ho vraj našla v trezore po svojom zosnulom otcovi, ktorý pracoval vo filmovom laboratóriu spoločnosti Boeing. Práve tam sa mohli niektoré zábery vyvolávať mimo pozornosti verejnosti. Samotný Patterson pritom podľa dokumentu nebol len kovboj, ktorý sa túlal po lesoch s kamerou. Bol aj remeselník, výtvarník a človek, ktorý si okolo Bigfoota cielene budoval vlastný príbeh. Dokonca ilustroval vlastnú knihu o tom, či v Amerike naozaj existujú „snežní muži“.
Ak bol celý záber podvod, zrejme nešlo o spontánny nápad. Skôr o projekt človeka, ktorý chcel vytvoriť legendu a zároveň na nej niečo získať. Bigfoot sa po roku 1967 zmenil na obrovský popkultúrny fenomén, ktorý dodnes živí dokumenty, zrazy fanúšikov, knihy aj biznis okolo „hľadania dôkazov“.
Rodina sa rozpadla, peniaze tiekli ďalej a veriaci tvrdia, že ten film sa aj tak vysvetliť nedá
Silnou líniou dokumentu je aj výpoveď Pattersonovho syna Clinta. Keď jeho otec v roku 1972 zomrel, mal len 12 rokov. Vyrastal s tým, že jeho rodina stojí za jedným z najväčších objavov modernej kryptozoológie. Až neskôr vraj začal veriť, že všetko bolo inak.
„Bol o tom presvedčený. Chcel svetu dokázať, že nie je blázon,“ hovorí Clint Patterson o svojom otcovi. Zároveň však dodáva, že výsledok dopadol inak, než si ľudia mysleli. Podľa jeho slov Roger Patterson „oklamal všetkých“.
Príbeh je o to trpkejší, že podľa Clinta aj jeho matka súkromne pochybovala o pravosti filmu, no rodina mala dôvod mlčať. Slávny záber totiž prinášal peniaze. Z jedného filmového úryvku sa stal majetok, ktorý sa roky licencoval a ďalej zarábal. A keď je v hre sláva aj príjem, pravda ide často bokom.
Lenže spor sa tým nekončí. Skalní priaznivci Bigfoota dokument pravdepodobne nepresvedčí. Tvrdia, že pôvodný film z roku 1967 zachytáva detaily, ktoré by kostým zo 60. rokov len ťažko napodobnil. Poukazujú na pohyb tela, proporcie končatín či ženské telesné črty postavy, ktorú fanúšikovia prezývajú Patty. Podľa nich je práve preto Pattersonov film stále jedným z najsilnejších materiálov, aké o Bigfootovi existujú.
