VIDEO: Nový raketový systém B-Strike by mohol udrieť hlboko v tyle protivníka. Európu môže spraviť menej závislou od USA
Európa chce vlastné rakety na hlboké údery bez závislosti od USA. B-Strike má mať dosah až 2 500 km, no zatiaľ čaká na politické rozhodnutie.
Tisíc kilometrov za menej ako desať minút. Také parametre má mať kratšia verzia nového európskeho balistického systému B-Strike, ktorý ArianeGroup spolu so spoločnosťami Thales a Soframe predstavili na výstave Eurosatory 2026. Nejde len o ďalší raketový projekt. Európa sa týmto systémom pokúša získať vlastnú schopnosť hlbokých úderov bez toho, aby musela stáť v rade na americké riešenia.
Vojna na Ukrajine ukázala, že schopnosť zasiahnuť cieľ stovky až tisíce kilometrov od frontu môže výrazne ovplyvniť priebeh bojov. Nejde len o zničenie jedného skladu munície. Ide o veliteľské centrá, protivzdušnú obranu, logistiku, letiská či priemyselné objekty, ktoré držia vojnu v chode. Ak krajina takúto schopnosť nemá, musí sa spoliehať na spojencov. A to je pri obrane vždy politické riziko.
Rakety B-Strike majú zasiahnuť ciele hlboko v tyle protivníka. Európa tým vstupuje do úplne inej ligy
B-Strike má vzniknúť v dvoch hlavných verziách. Kratšia má mať dosah približne 1 000 kilometrov, dlhšia až 2 500 kilometrov. Obidve majú počítať s manévrovateľným návratovým telesom, známym ako MaRV. To znamená, že hlavica sa po návrate do atmosféry nespráva ako obyčajný projektil letiaci po predvídateľnej krivke, ale môže meniť smer. Pre protiraketovú obranu je to zásadný problém, pretože musí neustále prepočítavať, kam cieľ smeruje.
Dlhšia verzia môže dostať aj hypersonický klzák, teda HGV. Nejde o potvrdenú výbavu, ktorú by už Francúzi ukázali ako hotový produkt, ale o jednu z možností. Hypersonický klzák raketu najprv vynesie do veľkej výšky a následne sa pohybuje atmosférou extrémnou rýchlosťou, pričom môže meniť trajektóriu aj výšku letu. Takáto zbraň je pre obranu náročný cieľ, no nie je automaticky nezastaviteľná. Obranné systémy sa vyvíjajú rovnako ako útočné zbrane.
B-Strike preto treba vnímať ako plánovanú schopnosť, nie ako systém, ktorý už zajtra nastúpi do výzbroje. Zatiaľ ide o priemyselnú ponuku, ktorá čaká na rozhodnutie zákazníka. Ak sa program rozbehne, môže ísť o jeden z najdôležitejších európskych raketových projektov posledných rokov.
Neprehliadni
🌍 At Eurosatory 2026, ArianeGroup, @thalesgroup and Soframe unveiled a sovereign ballistic strike line-up designed to address a broad range of operational requirements, from operational to pre-strategic missions.
At the heart of this new framework is the B-Strike family that… pic.twitter.com/52w7vRDPmS
— ArianeGroup (@ArianeGroup) June 17, 2026
B-Strike si požičiava skúsenosti z francúzskeho jadrového programu. Nie je to však M51 s inou hlavicou
ArianeGroup nezačína od nuly. Spoločnosť je hlavným priemyselným dodávateľom francúzskeho ponorkového balistického systému M51, ktorý tvorí námorný pilier francúzskeho jadrového odstrašenia. M51 je obrovská raketa odpaľovaná z ponoriek, má dĺžku približne 12 metrov, váži viac než 50 ton a pri návrate do atmosféry dosahuje extrémne rýchlosti.
Pri B-Strike však nejde o to, že by Francúzi jednoducho zobrali jadrovú raketu a dali jej konvenčnú hlavicu. To by bolo príliš zjednodušené a nepresné. Zástupcovia ArianeGroup hovoria skôr o využití skúseností z balistických programov. Inými slovami, B-Strike si z M51 neberie samotnú raketu, ale know how v oblasti pohonu, navádzania, návratu hlavice do atmosféry, presnosti a výroby podobne náročných systémov.
Rozdiel je podstatný. Jadrová balistická strela je zbraň poslednej možnosti. Konvenčný balistický systém dlhého dosahu má slúžiť na reálne použiteľné údery hlboko v tyle protivníka bez prekročenia jadrového prahu. Presne tento priestor dnes Európe chýba. Má delostrelectvo, má riadené strely, má letectvo, no vlastná pozemná balistická schopnosť s dosahom tisícov kilometrov je stále slabé miesto.
B-Strike nemá stáť na bojisku sám. Francúzi okolo neho skladajú celý raketový ekosystém
B-Strike nemá stáť osamotene. Soframe v spolupráci s Thales vyvinul mobilný odpaľovací systém X-Fire postavený na platforme Daimler Truck Zetros. Mobilita je pri takýchto zbraniach kľúčová. Fixné základne sú dnes ľahšie odhaliteľné satelitmi, dronmi alebo elektronickým prieskumom. Mobilný systém môže prísť na miesto, odpáliť muníciu a rýchlo zmeniť pozíciu.
Podľa dostupných informácií sa má X-Fire pripraviť na paľbu približne do jednej minúty a výmena muničného modulu má trvať okolo desiatich minút. To presne zapadá do logiky moderného raketového boja. Ak odpaľovacie vozidlo zostane na mieste príliš dlho, z útočnej zbrane sa rýchlo stane cieľ.
Celú líniu dopĺňa FLP-t 150, balistická munícia s dosahom približne 150 kilometrov, ktorú ArianeGroup a Thales vyvíjajú pre francúzske sily. V máji 2026 prebehol jej prvý úspešný skúšobný výstrel na testovacej lokalite Île du Levant za podpory francúzskej obrannej agentúry DGA EM. Munícia má dosahovať nadzvukové rýchlosti a jej pohon, navádzanie aj riadenie vychádzajú z technológií balistických systémov.
Výsledkom má byť širšia rodina úderných prostriedkov, od 150 kilometrov až po 2 500 kilometrov. To je rozdiel medzi taktickým zásahom v blízkosti frontu a úderom hlboko na území protivníka.
B-Strike môže zmeniť európsku obranu, no zatiaľ čaká na najťažší krok. Politické rozhodnutie a peniaze
Spoločnosti teraz rokujú s francúzskou obrannou agentúrou DGA o spustení programu. To je najdôležitejšia časť celého príbehu. B-Strike zatiaľ nie je zavedený systém, ale ponuka priemyslu. ArianeGroup tvrdí, že je pripravená prejsť k letovým skúškam, no bez politického a rozpočtového rozhodnutia zostane projekt len pôsobivou ukážkou z výstavy.
Ak Francúzsko program schváli, Európa môže získať vlastnú konvenčnú balistickú schopnosť strategického významu. Nie ale jadrovú zbraň, ale nástroj na presné údery hlboko za frontom.
