Astronómovia našli „trhliny vo vesmíre“. Dostali sme sa bližšie k dôkazom o existencii kozmických strún
Astronómovia objavili vo vzdialenom kúte vesmíru zatiaľ najlepší dôkaz o existencii takzvaných kozmických strún.
Teória kozmických strún má svoje počiatky v 70. rokoch a podľa nej sa vesmír skladá z jednodimenzionálnych strún, ktoré vznikli v prvých momentoch vesmíru. Tieto struny sa majú podľa teórie strún rozpínať naprieč celým priestorom.
Za teóriou strún stojí teoretický fyzik Tom W. B. Kibble, no od jeho prvých hypotéz sme neobjavili zatiaľ žiadny náznak toho, že by struny mohli existovať, až donedávna. Portál IFL Science informuje, že sa výskumníkom podarilo nájsť stopy kozmických strún, ktoré niekedy označujú aj ako kozmické “praskliny”.
Existovalo ale niekoľko hypotéz, ktoré nám vysvetľovali, ako by sme mohli kozmické struny nájsť. Jedna z hypotéz hovorila, že struny odhalíme v momente keď sa pretnú.
“Keď sa kozmické struny pretnú, vytvoria slučku odsúdenú na zánik. Táto slučka osciluje, gravitačne žiari, zmršťuje sa a nakoniec sa vyparí. Počas tejto udalosti majú podľa teórie vznikať silné gravitačné vlny,” vyjadrili sa vedci z gravitačného observatória LIGO.
Kozmické struny by sme ale mohli objaviť aj v kozmickom mikrovlnnom žiarení, zostatkovej radiácii po veľkom tresku. V rámci novej štúdie výskumníci objavili niekoľko vhodných kandidátov na kozmické struny, pričom sa zamerali na oblasť vesmíru, ktorú označujeme ako CSc-1.
Najlepší kandidát na kozmické struny
Ak kozmické struny skutočne existujú, podľa teórií by boli extrémne husté. Znamená to, že by boli zároveň zdrojom zaznamenateľných gravitačných vĺn a spôsobovali by aj takzvanú gravitačnú šošovku. Čím ťažší objekt je, tým viac deformuje časopriestor okolo seba, ako nám to hovorí Einsteinova teória relativity. Táto deformácia má potenciál ohnúť dráhu svetla, ktoré prichádza spoza masívneho objektu a dostalo sa do deformovaného priestoru.
Neprehliadni
Autori štúdie sa zamerali na oblasť medzi dvoma galaxiami a veria, že medzi nimi pozorovali známky gravitačnej šošovky. Tieto galaxie zachytil teleskop Chandra v Himalájach. Autori štúdie vysvetľujú, že v skutočnosti nemusí vôbec ísť o dve galaxie, no iba jednu galaxiu, ktorá je zrkadlená mimoriadne silnou gravitačnou šošovkou kozmickej struny.
Výskumníci začali uvažovať o tom, že vôbec nejde o dve galaxie, keď analyzovali ich spektrálne stopy a všimli si medzi nimi podozrivé podobnosti.
“Naše modelovanie dát z regiónu CSc-1 nám ukazuje, že veľké množstvo párov môže byť vysvetlených komplexnou geometriou kozmickej struny,” píšu výskumníci vo svojej práci.
Okrem spektrálnych dát výskumníci pozorovali aj ostrú izofotálnu hranu v jednom obraze. Spoločne tieto dôkazy prinášajú silný náznak toho, že sa astronómom skutočne podarilo odhaliť kozmickú strunu.
Samozrejme, autori štúdie sú zatiaľ opatrní s akýmikoľvek veľkými tvrdeniami. Zároveň totiž existuje reálna šanca, že dve galaxie majú len mimoriadne podobné vlastnosti, ak vznikali veľmi blízko od seba. Inou možnosťou je, že ide o gravitačnú šošovku iného objektu. Napriek tomu je toto zistenie fascinujúce a žiada si ďalšie pozorovania. Autori štúdie chcú toto odhalenie ďalej prenasledovať za pomoci silnejších teleskopov.
Kozmické struny ako nástroj na cestovanie v čase
Nedávno sme dávali do pozornosti prácu výskumníkov, podľa ktorých sú kozmické struny kľúčom k cestovaniu v čase. Ako?
Einsteinova teória relativity nás učí, že čas neplynie pre každého rovnako a ak sa ocitneš na kozmickej rakete letiacej 99% rýchlosti svetla, alebo v blízkosti jednej z najväčších čiernych dier v kozme, podľa rokmi overenej teórie by si sa mal dostať do “budúcnosti” pretože tvoj čas plynie relatívne s časom väčšiny vesmíru oveľa pomalšie. Cestovanie do minulosti je ale koncept, ktorý je prepletený množstvom paradoxov a pre nás prakticky nedosiahnuteľný, aspoň zatiaľ.
Ak sa ale teória kozmických strún potvrdí, podľa novej práce dokážu dve kozmické struny blízko seba vytvoriť slučku v časopriestore, ktorá by sa správala ako hypotetická červia diera. Viac o tejto práci píšeme v tomto článku.
