Analýza DNA ukazuje, že ľudia v Európe získali bielu pokožku prekvapivo len nedávno
Výskumníci analyzovali evolúciu odtieňu kože v Európe až do 45-tisíc rokov dozadu. Ukázalo sa, že belšie odtiene prišli oveľa neskôr.
Výskumníci z University of Ferrara sa pozreli vo svoje novej vedeckej štúdii na vývoj vzhľadu Európanov za posledných 45-tisíc rokov. Zamerali sa pritom na odtieň kože a farbu očí a vlasov, informuje portál Phys.
Zistenia nám naznačujú, že svetlejšia pigmentácia je niečo, čo sa objavovalo postupne a nelineárne. Obyvatelia Európy mali tmavšie odtiene kože pomerne dlho, až do bronzovej a železnej doby. Výskumníci zistenia zakladajú na pravdepodobnostnej genotypovej metóde, vďaka ktorej dokázali odhadnúť pigmentáciu na základe pomerne nízkeho výskytu prastarej DNA (pozn. aDNA).
Alely zodpovedné za svetlejšiu pigmentáciu sa začali objavovať bežnejšie po tom, ako druh Homo Sapiens opustil Afriku a usadil sa v oblastiach s nižšou dávkou UV žiarenia. Evolučné modely naznačujú, že svetlejšia pigmentácia u nás vznikla kvôli selektívnym výhodám, ktoré sa spájali so syntézou vitamínu D. Ďalším dôvodom mohol byť genetický drift a migrácia. Hoci sa predchádzajúce výskumy zameriavali na zmeny v pigmentácii Európanov, presná časová os a vzorec zmien ostával pre vedcov neznámy.
Ako sa vyvíjal výzor našich predkov
Autori štúdie testovali správnosť svojho modelu na dvoch prastarých genómoch. Jeden genóm patril jedincovi, ktorého označujú vedci ako Ust’-Ishim. Tento genóm má 45-tisíc rokov a pochádza od jedinca z Ruska. Druhým genómom je 9-tisíc rokov starý genóm jedinca s označením “SF12”. Tento jedinec pochádza zo Švédska.
Výskumníci zo začiatku simulovali niekoľko metód evolúcie, no pravdepodobnostný prístup sa ukázal ako najspoľahlivejší. Po zvolení správnej metódy výskumníci analyzovali dataset pozostávajúci z 348 prastarých genómov.
Neprehliadni
Výsledky ukazujú, že takmer všetci jedinci, ktorí žili počas paleolitu (45 000 – 13 000 rokov dozadu) mali tmavú pigmentáciu pokožky. Pred 14-tisíc rokmi sa začali častejšie objavovať svetlejšie farby očí, pričom 11 z 35 skúmaných vzoriek malo s najväčšou pravdepodobnosťou svetlejšie oči. Tieto farby sa objavovali prevažne v severnej a západnej Európe. Tmavé vlasy a pokožka ostávali dominantnými charakteristikami. Svetlý odtieň kože sa po prvýkrát objavil vo Švédsku počas mezolitu, no ostal vzácny.
Počas obdobia neolitu, teda pred približne 10-tisíc až 4-tisíc rokmi vzrástla diverzita pigmentácie. Toto časové obdobie súhlasí s migráciou anatolských farmárov do Európy. Svetlejší odtieň kože sa stal oveľa bežnejší, no tmavé odtiene pretrvávali, hlavne v južnej a východnej Európe. Počas tohto obdobia sa zvýšila aj diverzita, čo sa farby vlasov týka. Vedci napríklad pozorovali prípady červených vlasov na území Turecka.
Kedy sa stala svetlejšia koža rozšírenejšou?
Počas medenej a bronzovej doby sa svetlejšia pigmentácia stávala čoraz rozšírenejšou, no tmavšie fenotypy ostávali rozšírené. Začiatkom železnej doby, teda pred 3-tisíc až 1,7-tisíc rokmi bola svetlá pokožka rovnako častá ako tá tmavá, hlavne v severnej a strednej Európe. Tmavá pigmentácia ale aj počas tejto doby dominovala v Taliansku, Španielsku a Rusku.
“Pigmentácia a jej zmeny bola hnaná primárne migráciou a prúdením génov, nie lineárnym vzorcom selekcie. Rozšírenie neolitických farmárskych populácií hralo kľúčovú úlohu pri zmene pigmentácie naprieč celou Európou. Genetické analýzy odhalili kľúčové genetické variácie, napríklad v génoch SLC24A5 alebo TYR,” hovoria výskumníci.
Zistenia novej štúdie naznačujú, že svetlý odtieň kože sa v Európe objavil oveľa neskôr, než sme doteraz predpokladali. Zároveň autori štúdie vysvetľujú, že zmena pigmentácie bola poháňaná komplexnou súhrou genetických a environmentálnych faktorov po dobu niekoľkých tisícok rokov. Autori štúdie chcú pokračovať vo svojej práci aj naďalej a v ďalších výskumoch nám priblížia presnejšie, ako sa pigmentácia ľudí menila v rôznych historických obdobiach.
Pohľad do minulosti nám môže poskytnúť viac poznatkov o evolúcii nášho vlastného druhu. Získavame tak nielen lepší pohľad na to, ako nás evolúcia tvarovala v minulosti, no aj akou evolučnou cestou by sme sa mohli vydať v budúcnosti.
