Američania otestovali zbraň, ktorú je extrémne ťažké zastaviť. Hypersonický klzák letí nad Mach 5 a obrane skracuje čas na reakciu
Americká armáda a námorníctvo úspešne otestovali hypersonickú zbraň LRHW, ktorá letí rýchlosťou nad Mach 5 a využíva manévrujúci klzák. Nový systém má sťažiť zachytenie radarom a časom sa môže objaviť aj na lodiach.
Hypersonické zbrane posúvajú vojenskú technológiu do priestoru, kde už klasické rakety prestávajú stačiť. Najnovší test, ktorý spoločne realizovali americká armáda a námorníctvo, ukázal, ako vyzerá ďalšia generácia útočných systémov schopných letieť rýchlosťou nad Mach 5.
Na vývoji sa podieľajú U.S. Army Rapid Capabilities and Critical Technologies Office a U.S. Navy Strategic Systems Programs, ktoré spolupracujú na spoločnom hypersonickom programe pre pozemné aj námorné nasadenie. O testovaní informovalo americké Ministerstvo vojny.
Základom systému Long-Range Hypersonic Weapon (LRHW) je tzv. Common Hypersonic Glide Body. Ide o klzák, ktorý po štarte vstúpi do atmosféry a pokračuje v lete bez klasického raketového pohonu. Oproti balistickým raketám to predstavuje zásadný rozdiel v tom, ako takýto klzák operuje.
V čom sa hypersonický klzák LRHW líši od tradičnej balistickej rakety?
Klasická balistická raketa letí po predvídateľnej dráhe. Po štarte vystúpi vysoko do vesmíru a potom sa vracia späť na Zem po približne „oblúkovitej“ trajektórii. Dá sa prirovnať k lopte, ktorú niekto silno kopne, jej pohyb má jasný tvar a obranné systémy vedia relatívne presne vypočítať, kam dopadne.
Hypersonický klzák funguje inak. Po oddelení od nosnej rakety „skočí“ späť do atmosféry a letí oveľa nižšie. Odhad miesta dopadu sťažuje aj to, že hypersonická raketa aktívne manévruje. Pre radar a protivzdušnú obranu to znamená problém. Systém vidí cieľ neskôr, pretože zakrivenie Zeme a nízky let skracujú čas detekcie, a zároveň nevie presne predpovedať dráhu.
Neprehliadni
Pri rýchlostiach nad Mach 5 sa atmosféra správa úplne inak. Trenie vzduchu vytvára extrémne teploty a okolo telesa vzniká ionizovaný obal, plazma. Tento jav spôsobí dve zásadné komplikácie. Po prvé, vysoké teploty ničia bežné materiály. Po druhé, plazma dokáže blokovať rádiové signály, čo komplikuje komunikáciu aj navigáciu.
Ak má takýto systém fungovať, musí prežiť extrémne tepelné zaťaženie a zároveň udržať stabilné riadenie letu. Úspešný test naznačuje, že nové materiály a senzory zvládli tieto podmienky bez straty kontroly nad letom.
This hypersonic missile exceeded Mach 5 during a successful joint US Army and Navy launch test. https://t.co/G0kTrGoIW2 pic.twitter.com/KzgLhdcADK
— Interesting Engineering (@IntEngineering) April 6, 2026
Hypersonické klzáky chcú Spojené štáty dostať aj na more
Program neostáva len pri pozemnom použití. Námorníctvo pripravuje verziu systému pod názvom Conventional Prompt Strike, ktorá sa má nasadiť na torpédoborce triedy Zumwalt.
Tieto lode vznikli ako technologicky pokročilé platformy s futuristickým dizajnom, no pôvodné zbraňové systémy sa neukázali ako ideálne. Hypersonické rakety im majú dať nový strategický význam. Ich úloha sa posúva k rýchlemu globálnemu zásahu, teoreticky dokážu zasiahnuť cieľ kdekoľvek na svete v krátkom čase, bez potreby dlhého presunu flotily.
Z pohľadu vývoja predstavuje posledný test kompletný end-to-end let, teda overenie celého reťazca, od štartu až po letové správanie systému. Test potvrdil, že spolupráca medzi armádou a námorníctvom funguje aj v realistických podmienkach.
Podľa predstaviteľov programu má spoločný vývoj znížiť náklady a urýchliť nasadenie do jednotiek.
„Tieto zbrane nemajú v klasických systémoch konkurenciu z hľadiska rýchlosti a prežitia,“ uzatvára generál Robert A. Rasch.
