Ako rýchle musí niečo byť, aby sa to pre teba stalo neviditeľným?
Výskumníci zistili, ako rýchlo musí objekt letieť, aby sa pre nás stal neviditeľným. Štúdia ukázala hranice našej vizuálnej sústavy.
Z praxe určite vieš, že keď pohneš kamerou prudko z jedného miesta na druhé, táto náhla zmena spôsobí rozmazanie obrazu, ktorý nám môže spôsobiť nevoľnosť, hlavne ak sa cez túto kameru pozeráme na svet a koordinujeme náš pohyb.
Keď sa ale zameriame na naše oči, zisťujeme, že tie vykonávajú podobné prudké pohyby dva alebo až trikrát za sekundu. Tieto prudké jemné pohyby očí sa nazývajú sakády. Vizuálna perspektíva sa počas sakád náhle mení, no z nášho uhla pohľadu sa zdá, že mozog má všetko pod kontrolou a nepociťujeme žiadnu výraznejšiu zmenu v perspektíve.
Výskumníci v novej štúdii naznačujú, že rýchlosť sakád môže naznačovať rýchlostný limit nášho zraku. Sakády sú krátke, rýchle a mimovoľné pohyby očí. Všetko rýchlejšie sa jednoducho stáva príliš rýchlym na to, aby sme to mohli vidieť, informuje portál Science of Intelligence. Autori práce naznačujú, že ak sa napríklad tenisová loptička pohybuje rýchlosťou, časom a vzdialenosťou rýchlosti sakád, stáva sa pre nás neviditeľná.
“Hranice toho, aký rýchly môže byť objekt, než sa pre nás stane neviditeľným, je priamo naviazané na rýchlosť pohybu našich očí. Za určitou rýchlosťou sa pohybujúci stimul stáva príliš rýchlym na to, aby sme ho dokázali zachytiť. Zároveň vieme, že rýchlosť pohybu očí sa mení od človeka ku človeku,” vysvetľujú výskumníci.
Vnímanie rýchlych objektov sa líši
Ak niekto dokáže očami pohybovať rýchlejšie, teoreticky môže vidieť rýchlejšie objekty ako človek, ktorý má pomalšie pohyby očí. Autori štúdie sa zároveň domnievajú, že aj najlepší baseballoví hráči či fotografi, môžu byť ľudia s rýchlejšími pohybmi očí. Štúdia je prvou, ktorá ponúka dôkazy o tom, ako pohyby nášho tela ovplyvňujú našu zmyslovú sústavu.
“Aké časti fyzického sveta môžeme vnímať závisí v základe od toho, aké dobré “senzory” máme. Napríklad nevidíme infračervené svetlo, pretože naše oči naň nie sú citlivé a nevidíme blikanie monitorov, pretože monitory blikajú rýchlejšie, než dokáže naše oko rozlíšiť. V rámci našej štúdie sa nám podarilo dokázať aj to, že citlivosť nášho videnia nie je určená len biofyzikálnymi limitmi, no aj pohybmi, ktoré menia náš zmyslový systém. Dokázali sme to najrýchlejšími a najčastejšími pohybmi tela, sakádami,” hovorí Martin Rolfs, vedúci výskumu.
Sakády, rovnako ako pohyb filmovej kamery, spôsobujú vzorce, ktoré ale vedome nevnímame. Výskumníci zistili, že akýkoľvek objekt, ktorý nasleduje rovnaké pohybové vzorce ako sakády, sa pre nás stáva neviditeľným, kým máme pohľad zameraný na jedno miesto. To znamená, že pohybové vzorce, v tomto prípade sakády, fundamentálne obmedzujú naše zmysly a čo môžeme vnímať vo svete okolo nás. Výskumníci sú ale názoru, že ide o inteligentný dizajn nášho vizuálneho systému.
Neprehliadni
Ďalšie štúdie môžu odhaliť viac
Vizuálny a motorický systém sú jemne vyladené na to, aby medzi sebou spolupracovali, no veda toto dlhodobo ignorovala. Jedným z problémov je, že výskumníci, ktorí sa venujú študovaniu motorického systému sú iní, ako výskumníci študujúci vnímanie. Zúčastňujú sa na odlišných konferenciách a publikujú odlišné výskumy. Autori štúdie však veria, že by mali tieto dva odbory viac spolupracovať.
Vedecká práca naznačila, že ak je nejakí vizuálny stimul príliš podobný pohybom našich očí, naša zmyslová sústava tento pohyb filtruje a stáva sa pre nás neviditeľným. Tento fakt môže zároveň vysvetliť aj to, prečo nevidíme rozmazane pri každom pohybe očí, ako keby sme používali kameru.
Výskumníci budú vo svojej štúdii pokračovať a v ďalších výskumoch sa o niečo lepšie pozrú na tento inteligentný mechanizmus. Veria, že aj s pomocou tohto fenoménu dokážeme odhaliť ako fungujú naše zmysly a ako ovplyvňujú to, ako vnímame svet okolo nás.
