Ako cítili skorí ľudia pachy? Vedci zrekonštruovali čuchové bunky Neandertálcov a porovnali ich s našimi
Naši najbližší predkovia žili pred niekoľko stotisíc rokmi v úplne inom prostredí, než v akom žijeme dnes.
Mali naši predkovia lepší čuch ako my? Podľa novej štúdie z University of Alaska Fairbanks mali Denisovania, druh ktorý žil zároveň s Neandertálcami, najväčšiu citlivosť na sladké pachy. Neandertálci a Denisovania sa považujú za našich najbližších predkov a predpokladá sa, že Afriku opustili pred približne 750-tisíc rokmi.
Vedci rekonštruovali nos našich predkov na základe verejne dostupných sekvencií génov niekoľkých Neandertálcov, jedného Denisovana a jedného prehistorického človeka rozumného. Následne tieto genómy porovnali s génmi dnešných ľudí. Potom porovnali 30 génov nosových receptorov z každej skupiny. Výskum odhalil, že 11 receptorov v dnes už vyhynutých druhoch malo mutácie, ktoré v modernej dobe neexistujú.
Táto štúdia je najväčšou svojho druhu a v rámci ďalších krokov vedci skúmali 11 jedinečných receptorov tým, že ich vystavili odlišným pachom s rôznymi koncentráciami. Keď receptory nejaký pach zaznamenali, aktivovali sa. Receptory predtým upravili tak, aby im fluorescenčná stopa ukázala ako rýchlo a do akej miery prehistorický „nos“ dokázal pachy zaznamenať.
Výsledky štúdie poukazujú na to, že Neandertálci a Denisovania „cítili“ podobne ako my, no na niektoré pachy boli oveľa citlivejší.
„V laboratóriu sa nám podarilo vytvoriť udalosť, ktorá sa neodohrala odvtedy, ako pred 30-tisíc rokmi vyhynuli Neandertálci a Denisovania. Mohli sme pozorovať čuchový receptor, ktorý už pár desiatok tisíc rokov neexistoval. Na základe toho vieme posúdiť, ako tieto druhy reagovali na prostredie, v ktorom žili,“ tvrdí biochemička Claire de March.
Aký čuch mali naši predkovia?
Neandertálci žili na území Eurázie pred 430-tisíc rokmi a podľa autorov štúdie mali najslabší čuch spomedzi všetkých skúmaných druhov. Denisovania po sebe zanechali oveľa menej stôp než Neandertálci. Z toho čo antropológovia objavili na území dnešnej Sibíri, Denisovania boli citlivejší na pachy než moderní ľudia, ktorí sa umiestnili na druhom mieste. Predpokladá sa, že najcitlivejší boli Denisovania na sladké a korenisté arómy, napríklad na med, vanilku a iné. Táto vlastnosť im mohla pomôcť nájsť vysokokalorickú potravu.
Neprehliadni
„Ide o najfascinujúcejší výskum, do akého som bol zapojený. Ukazuje, ako môžeme pomocou genetiky nahliadnuť do sveta našich dlho vyhynutých predkov. Zároveň lepšie dokážeme pochopiť ako vnímali svet okolo seba a ako v ňom dokázali prežiť,“ vysvetľuje spoluautor výskumu, Matthew Cobb.
Čuchový zmysel sa spája s ekologickými a stravovacími potrebami určitého živočíšneho druhu. Každý živočích musí mať čuchové receptory, ktoré mu pomáhajú nájsť potravu. Čo sa však týka nás, v tomto prípade je situácia o čosi komplikovanejšia. Človek konzumuje obrovské množstvo potravín, preto nie je špecializovaný na vyhľadávanie určitého druhu.
Čuch však hral dôležitú úlohu v našej histórii. Pomohol nám na základe rôznych vôní identifikovať novú potravu, keď sme sa presunuli do inej oblasti, napríklad keď sme ako druh opustili Afriku.
