AI sa dostala „pekelne blízko“ k čítaniu myšlienok: Z MRI snímok rekonštruoval desivo presné opisy scén

Nový AI model dokázal s mimoriadnou presnosťou analyzovať neurónovú aktivitu a priradiť jej slová.

Výskumníci predstavili nové rozhranie mozog-počítač, ktoré vracia reč paralyzovaným
Zdroj: Vosveteit.sk, AI

V Japonsku vedci z NTT Communication Science Laboratories vyvinuli technológiu, ktorá dokáže prečítať, čo vidíš alebo si predstavuješ, a premeniť to na vety. Nie je to presné čítanie mysle, ale je to veľmi blízko, informuje ZME Science.

Experiment prebiehal v MRI skeneri, kde dobrovoľníci sledovali krátke videá, niektoré hrôzostrašné, iné pokojné. Počítač pritom sledoval aktivitu mozgu a o chvíľu dokázal vytvoriť vetu, ktorá presne opisovala scénu. Napríklad „Osoba skáče cez vodopád na horskom hrebeni.“ Nikto to nepísal ani nevyslovil, počítač slová vytvoril len z mozgu dobrovoľníka.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Vedci nazvali tento prístup „mind captioning“. Spojili presné snímky mozgu s umelou inteligenciou, ktorá sa učila spájať neurónové vzory so slovami. Dobrovoľníci strávili v skeneri desiatky hodín sledovaním viac ako dvetisíc krátkych videí. Každé video malo k dispozícii aj dvadsať popisných viet od ľudí, ktoré AI používala ako referenciu.

fitness naramok na mozog
Zdroj: Kjpargeter / shutterstock.com, koláž Vosveteit.sk

AI číta aj kontext a vzťahy medzi slovami

Mozgové vzory sa premenili na tzv. „sémantické podpisy“, matematické reprezentácie významu viet. AI sa učila, ktoré vzory zodpovedajú konkrétnym scénam a významom. Namiesto zložitých čiernych sietí vedci používali lineárny model, ktorý jasne ukazoval, ktoré časti mozgu prispievajú k jednotlivým prvkom významu.

Keď sa systém naučil „významový vektor“, čelil ďalšej úlohe: ako ho premeniť na zmysluplnú vetu. Použili jazykový model RoBERTa, ktorý postupne dopĺňal slová, testoval rôzne verzie a vybral tú, ktorá najlepšie sedela na mozgový signál. Spočiatku boli vety nezmyselné, no postupne vznikol presný opis scény.

Testy ukázali, že systém dokáže správne priradiť popis k videu približne v polovici prípadov, aj keď sa ponúkne sto možností. Alex Huth, neurovedec z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorý pracoval na podobných projektoch, sa vyjadril, že dosiahnuť takúto úroveň detailu pri dekódovaní je prekvapivé a mimoriadne náročné. Vedci si všimli, že ak zamiešali poradie slov, presnosť prudko klesla. To znamená, že AI nerozpoznáva len kľúčové slová, ale chápe vzťahy medzi predmetmi, akciami a kontextom.

Najzaujímavejšie experimenty nastali, keď dobrovoľníci zatvorili oči a len si predstavovali scény. AI stále dokázala vytvoriť presné vety. Ukazuje sa, že mozog používa podobné vzory pri sledovaní aj pri predstavovaní. A tieto vzory sa dajú preložiť do slov, aj keď jazykové centrá mozgu nepracujú priamo.

Výsledok má veľký potenciál pre ľudí, ktorí nemôžu hovoriť. Pacienti s afáziou alebo neurodegeneratívnymi ochoreniami by mohli komunikovať cez neurónové vzory. Vedci hovoria o „interpretatívnom rozhraní“, ktoré prekladá myšlienky do textu bez tradičného jazyka.

Ešte stále sú tu obmedzenia

Technológia má však svoje limity. Potrebuje hodiny individuálnych dát, obrovské MRI prístroje a úzke vizuálne scenáre. Výstup závisí od anglických popisov a použitých modelov. Zmena datasetu alebo jazyka môže výsledky výrazne ovplyvniť. Vedec Tomoyasu Horikawa zdôrazňuje, že AI nečíta myšlienky priamo. Systém prekladá mozgové vzory cez vrstvy AI interpretácie a vytvára z nich zmysluplný text.

Etické otázky sú samozrejme na mieste. Kto kontroluje tieto dáta? Mohli by sa zneužiť v reklame, dohľade alebo práve v právnych procesoch? Vedci upozorňujú na súhlas a ochranu súkromia.

Momentálne ostáva „mind captioning“ len v laboratóriu, potrebuje totiž dobrovoľníkov, veľký skener a hodiny kalibrácie. No smer, ktorým sa výskum uberá, je jasný a naznačuje, že budúcnosť prepojenia mozgu a AI môže byť bližšie, než by si čakal.

Google News Pridaj si Vosveteit.sk medzi obľúbené zdroje v Google News Pridať